Časté otázky pred kúpou kotla na biomasu

Moderné kotly na biomasu poskytujú taký komfort, že sú jednou z alternatív pre takmer každý rodinný či bytový dom. Kedy sa kotly na biomasu oplatia? Zvoliť radšej pelety alebo kusové drevo? Na tieto aj ďalšie otázky nájdete odpovede v nasledujúcich riadkoch.

Kedy sa kotly na biomasu (ne)oplatia?

Moderné kotly na drevo poskytujú taký komfort, že sú jednou z možností vykurovania pre takmer každý rodinný či bytový dom. V porovnaní s kotlami na plyn však majú kotly na biomasu väčšie nároky na priestor, čo pri kúpe určite treba brať do úvahy.

„Dôležitým predpokladom je suchý skladovací priestor na palivové drevo, keďže zvyšková vlhkosť dreva v rozhodujúcej miere ovplyvňuje kvalitu spaľovania. Prestavby, napríklad na komíne, spravidla potrebné nie sú,“ uvádza výrobca kotlov Viessmann.

Ak nemáte dosť priestoru na zariadenie a skladovanie paliva a nemôžete zabezpečiť základnú obsluhu kotla, hlavne dopĺňanie paliva či vynášanie popola, kotol na biomasu zrejme pre vás nie je vhodné riešenie. Použitie kotla na biomasu nie je vhodné ani vtedy, ak je na mieste spotreby navrhnutý nízkoteplotný vykurovací systém (podlahové, stenové alebo stropné vykurovanie). Zdroj na spaľovanie biomasy pracuje pri vyšších teplotách vykurovacej vody, a preto je primárne vhodný pre radiátorový systém.

Drevené pelety, kusové drevo alebo brikety?

Hneď na úvod treba poznamenať, že dosiahnuť inštalovaný výkon zariadenia a získať zo spaľovanej hmoty maximum energie je možné len s takým palivom, na ktoré je kotol konštruovaný. Preto je potrebné ešte pred jeho kúpou dobre zvážiť, akú biomasu chceme na kúrenie využívať. Každý druh dendromasy má pritom svoje špecifiká.

Pelety sú granuly s priemerom 6 až 8 mm a dĺžkou 10 až 30 mm. Vyrábajú sa z odpadového dreva (napríklad z pilín, hoblín). Lisujú sa pod vysokým tlakom, a preto sa vyznačujú vysokou sypnou mernou hmotnosťou – 650 kg/m3 a viac. Ich výhodou oproti iným druhom drevnej biomasy je aj to, že obsah vlhkosti dosahuje iba 8 až 10 percent. Pelety si vyžadujú dostatočný skladovací priestor. Odtiaľ je možné ich automatické dopĺňanie závitovým dopravníkom alebo nasávacím systémom do zásobníka kotla. Z hľadiska samotnej prevádzky sú kotly na pelety už pomerne nenáročné a vysoko automatizované.

„Kusové drevo je ideálne pre tých, ktorí si dokážu palivové drevo zaobstarať sami, napríklad z lesného hospodárstva,“ uvádza Viessmann. Výhodou dreva môže byť jeho  nižšia cena oproti ostatným druhom drevných palív. Treba však dávať pozor, aby bolo drevo dostatočne vysušené – musí vykazovať čo najnižšiu zvyškovú vlhkosť.

Drevené brikety sa spaľujú rovnako ako uhlie, v porovnaní s uhlím však majú výrazne nižší podiel síry. Na rozdiel od kusového dreva vzniká pri vykurovaní briketami menej popola. Brikety majú vyššiu výhrevnosť a pri skladovaní potrebujú menej miesta. Pri použití v zariadeniach na splyňovanie kusového dreva však treba myslieť na ich vyššiu výhrevnosť, a preto nie je vhodné napĺňať celý objem spaľovacej komory, inak môže dôjsť k prehriatiu vykurovacieho systému a zopnutiu teplotnej poistnej armatúry kotla.

Vedeli ste, že?
Účinnosť moderných kotlov na spaľovanie drevených peliet je nad 90 %, účinnosť kotlov so splyňovaním dreva viac ako 85 %.

Koľko paliva spotrebujem?

Bežný nezateplený rodinný dom s rozlohou 150 m2 a s predpokladanou spotrebou tepla 22 MWh/rok spotrebuje za jednu vykurovaciu sezónu okolo 5 ton peliet. Spotreba dreva v splyňovacom kotle je približne od 4 kg/hod. na kotol s výkonom 18 kW až po 18 kg/hod. na 80 kW zariadenie vhodné pre veľké rodinné domy. Bežný nezateplený rodinný dom s plochou 150 m2 v našich klimatických podmienkach spotrebuje v kotle s výkonom 18 až 25 kW za jednu vykurovaciu sezónu približne 12 m3 drevených polien. (Zdroj: SIEA)

Sú drevné palivá dobre dostupné?

Pelety, brikety a kusové drevo patria v prípade väčšiny obchodníkov s palivami k štandardnému sortimentu. Pelety sú dostupné v 15 kg vreciach na ručné plnenie, big bagoch pre peletové silá alebo priamo pneumaticky fúkané z cisterny do skladu paliva/peletového sila. Celý tento proces je automatizovaný a finančne pomerne nenáročný. „Drevené pelety ponúkajú aj píly či drevospracujúce závody. Kusové drevo a štiepku môžete okrem toho výhodne kúpiť od lesných závodov alebo od farmárov, ktorí sa zaoberajú aj drevným/lesným hospodárstvom,“ informuje Viessmann.

Je dôležité uvedomiť si, že cena paliva a jeho dopravy na miesto určenia môže vo výraznej miere ovplyvniť celkové náklady na vykurovanie, preto je žiaduce zistiť si ešte pred kúpou kotla, za aké ceny a odkiaľ máte možnosť palivo dovážať.

Na čo dbať pri kúpe paliva?

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí niekoľko desiatok predajcov peliet, brikiet a palivového dreva. Pri výbere predajcu sa oplatí dbať na značkovú kvalitu, napríklad v prípade peliet sú to normy ENplus-A1 či EN ISO 17225-2. Významným rozhodovacím faktorom môžu byť aj podmienky prepravy. Niektorí predajcovia poskytujú pri väčších objednávkach dopravu zadarmo.

Aký kotol na drevo, resp. čo si všímať pri kúpe kotla?

Pri kúpe kotla na biomasu treba zvážiť, samozrejme, viacero faktorov. V prvom rade ide o výkon kotla – ten je najlepšie prebrať s odborníkom, ktorý zhodnotí nároky vašej stavby, ako aj požiadavky domácnosti. Okrem toho je dobré mať už pred kúpou ujasnené, či budete využívať aj iné zdroje tepla. Ak áno, je vhodné siahnuť po tých, ktoré sú už od výroby predpripravené napríklad na napojenie solárnych systémov. Vďaka nim dokážete ešte viac znížiť náklady na vykurovanie, ako aj ohrev teplej vody.

Z hľadiska používateľského komfortu, čo sa týka obsluhy kotlov, sú pri výbere významné hlavne dva faktory. Prvým je interval dokladania paliva – pri kotloch na drevo je to v závislosti od veľkosti spaľovacieho priestoru dva- až niekoľkokrát za deň, pri peletách v závislosti od objemu zásobníka 1 až 10 dní (ak je zásobník mimo telesa kotla, t. j. využívaná je napríklad miestnosť s automatickým podávačom peliet do kotla, tak sa pelety dopĺňajú len raz za vykurovaciu sezónu). Druhým faktorom je interval čistenia. Pri kotloch na pelety sa už stretávame s automatickým čistením, pričom popol stačí vysypať jeden- až dvakrát ročne. Kotly na drevo môžu mať čistenie sčasti automatické, pričom nutnosť vysypať popol závisí od veľkosti plniacej nádoby. Obyčajne tak treba urobiť raz za deň.

Vzhľadom na to, že kúpa kotla je dlhodobá investícia, treba kupovať kvalitné zariadenia s garantovanou životnosťou zhruba 15 rokov. Pokiaľ mienite na nákup a inštaláciu kotla žiadať o štátnu dotáciu z projektu Zelená domácnostiam, potom musí ísť o zariadenie zo zoznamu tých, ktoré splnili predpísané podmienky. Základná sadzba pri kotloch na biomasu pre rodinný dom je 80 €/kW inštalovaného výkonu kotla, pričom maximálna výška podpory je 1 200 € na inštaláciu.

Zdroj: energie-portal.sk