Novela zákona o energetickej hospodárnosti budov

Národná rada SR schválila novelu zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Najviac pripomienok k nej mali zástupcovia teplárenských spoločností. V súlade s európskou smernicou predpis uvádza opatrenia na znižovanie potreby energie v nových aj existujúcich budovách. Novela zákona nadobudne účinnosť 10. marca 2020.

Opatrenia na zabezpečenie znižovania potreby energie sa neustále rozširujú a sprísňujú. Najnovšia smernica EÚ z roku 2018 hovorí o opatreniach v stavebníctve a v energetike, ktoré majú viesť k dekarbonizovaniu všetkých bytových aj nebytových budov, a to vo verejnom i súkromnom vlastníctve. Budovy vytvárajú 36 % všetkých emisií CO2 v EÚ. Znížiť ich má nižšia potreba energie pri vykurovaní, príprave teplej vody, chladení, vetraní a osvetlení, ako aj využívanie bez- alebo nízko-uhlíkových zdrojov.

Pripomienky nielen k budovám s nulovou potrebou energie

Zástupcovia teplárenských spoločností mali k novele viacero zásadných pripomienok. Napríklad pri definícii budovy s takmer nulovou potrebou energie. Takou sa podľa súčasného znenia zákona rozumie budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nachádzajú v budove alebo v jej blízkosti. Takýto spôsob energie Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) žiadal rozšíriť tiež o „systémy centralizovaného zásobovania teplom a chladom alebo energiou vyrábanou inými ekologickými a vysoko úspornými zariadeniami šetriacimi primárnu energiu.”

Podľa teplárov súčasná definícia tzv. nulových budov vedie k výraznému navýšeniu nákladov na vykurovanie pri stavbe a rekonštrukcii budov, vrátane rodinných domov. Od roku 2020 majitelia nebudú mať údajne možnosť slobodnej voľby zdroja vykurovania a stavebník bude mať k dispozícii na výber iba drahé riešenia, z ktorých najlacnejšie sú tepelné čerpadlo a kotol na drevené pelety. Ostatné zariadenia, ako napríklad plynový kondenzačný kotol alebo centrálne vykurovanie, tak majú „vypadnúť z hry”. To môže viesť k znižovaniu odberných miest centralizovaného zásobovania teplom, k poklesu účinnosti sústav a k nárastu nákladov na teplo zostávajúcich odberateľov. Jedným z následkov môže byť aj pokles počtu odberných miest plynu a nárast nákladov na jeho distribúciu pre zostávajúcich zákazníkov.

Zachovanie infraštruktúry tepla a plynu

Teplári upozorňujú, že nie je v hospodárskom záujme Slovenska podporovať vznik umelého dopytu po lokálnych OZE zariadeniach, teda po tepelných čerpadlách, kotloch na biomasu, solárnych paneloch. Naším záujmom malo byť zachovanie využívania a ďalšia modernizácia plynárenskej infraštruktúry, podpora jadrových zdrojov a podpora existujúcich systémov CZT. Táto pripomienka od teplárov nebola akceptovaná s odôvodnením, že definícia budov s takmer nulovou potrebou energie nie je predmetom návrhu a požiadavka ide nad rámec preberanej európskej smernice.

Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť

Okrem novostavieb a významne obnovovaných budov sa budú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť vzťahovať aj na:

• technické zariadenia budovy, alebo jej samostatne užívanej časti na vykurovanie, chladenie a vetranie, na prípravu teplej vody, na osvetlenie alebo ich kombináciu,
• na automatizáciu a riadenie budovy,
• na výrobu elektrickej energie na mieste, vrátane systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov.

V zákone pri minimálnych požiadavkách na energetickú hospodárnosť pribudol nový odsek: „Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, v príprave významnej obnovy existujúcej budovy sa musí zohľadniť technická, environmentálna a energetická realizovateľnosť vysokoúčinných alternatívnych systémov, ako aj podmienky zdravej klímy vo vnútornom prostredí budovy, úroveň protipožiarnej bezpečnosti a riziká vyplývajúce z intenzívnej seizmickej činnosti.“

Teplári chceli  rozšíriť túto časť o definíciu vysokoúčinného alternatívneho systému. „Za vysokoúčinné alternatívne systémy sa považuje prednostné využitie účinného centralizovaného zásobovania teplom, vysokoúčinnej kombinovanej výroby, a ak to nie je možné, využitie alternatívnych technických systémov budov založených na obnoviteľných zdrojoch energie.“ To sa im však nepodarilo.

Prekážky na dosiahnutie nulovej potreby energie v bytových domoch

Stratégia obnovy budov predpokladá, že existujúce bytové domy sa v priebehu nasledujúcich 30 rokov premenia na budovy s takmer nulovou potrebou energie. O tom majú však teplári pochybnosti. „Domy, ktoré sa v posledných cca 10 rokoch rekonštruovali, by sa museli rekonštruovať znovu s tým, že požadovaná hrúbka izolácie by musela byť 240 až 270mm, resp. 370 až 410 mm v strešnom plášti. Ak by takéto bytovky mali byť dekarbonizované, museli by využívať iba obnoviteľné zdroje energie a nie CZT, biomasu alebo plyn.“ Teplári sa nazdávajú, že nie príliš významné zníženie potreby tepla zhruba o 3 – 5 % by si vyžiadalo pridanie viac ako 100 mm tepelnej izolácie, čo výrazne zvyšuje energetickú náročnosť na výrobu prídavnej hrúbky tohto izolačného materiálu.

Jednou z prekážok na dosiahnutie takmer nulovej potreby energie v bytových domoch je aj prevládajúce vybavenie radiátormi. Nový energetický systém by si vraj vyžadoval ich nahradenie podlahovým či stenovým nízkopotenciálnym kúrením, s čím súvisí rekonštrukcia celej infraštruktúry bytového domu. Alternatívou by bolo zvýšenie teplovýmennej plochy radiátorov, čo však tiež vyžaduje zvýšenie nákladov na rekonštrukciu budovy.

Sprísnené povinnosti pre vlastníkov budov

Zákon zavádza viacero nových povinností pre majiteľov budov. K tým patrí aj povinné vybavenie novej budovy samoregulačnými zariadeniami na individuálnu reguláciu vnútornej teploty v každej vykurovanej miestnosti a v každej vykurovanej samostatnej časti, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné. To sa vzťahuje aj na výmenu zariadenia na výrobu tepla v existujúcej budove.

Novela tiež sprísňuje povinnosti vlastníkov budov pri predaji alebo prenájme a vzťahuje nutnosť uvádzať pri ponuke aj ukazovateľ integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu aj na realitné kancelárie. Doterajšia povinnosť uvádzať údaje z energetického certifikátu počas ponúkania nehnuteľnosti na trhu sa obchádzala, keďže toto zabezpečujú väčšinou realitné kancelárie a tie nevystupujú ako vlastník a povinnosť sa ich netýka. Preto novela zákona explicitne uvádza, že to platí aj na predaj alebo prenájom s využitím služieb realitnej kancelárie, ktorej zverejnená ponuka musí obsahovať takýto údaj.

Povinné inštalovanie nabíjacích staníc pre elektromobily

Súčasťou novely zákona je aj povinné inštalovanie nabíjacích staníc pre elektromobily. Týka sa vlastníkov nových alebo významne obnovovaných budov s viac ako 10 parkovacími miestami, vrátane nebytových budov s viac ako 20 parkovacími miestami. Poslanecký pozmeňovací návrh, ktorý by od tejto nákladnej povinnosti pre majiteľov budov odbremenil aspoň menšie firmy a podniky, nebol schválený.

Zdroj: energie-portal.sk