Nulové domy – úspora na energiách
Úsporné, nulové alebo pasívne domy. Tieto pojmy určite neobišli nikoho, kto sa zaujíma o znižovanie energetických nákladov obytných priestorov. Tie sú najčastejšie vyjadrované ako spotreba tepla na 1 m² obývaného priestoru za rok. Bežné stavby stavané v zmysle súčasných štandardov a trendov dosahujú danú hodnotu rádovo v stovkách kWh/m² ročne. Pri kombinácii obnoviteľných zdrojov energií v rodinných domoch však môže hodnota spotreby tepla klesnúť až na 5 kWh/m² ročne, čo je vo všeobecnosti považované za horný limit nulových domov.
Minimalizácia tepelných strát
V spojení s nulovým domom už nestačí brať do úvahy len cenu a spotrebu tepla. Každý nulový dom je v podstate jedinečný unikát. Jeho návrh predstavuje výzvu pre technikov, konštruktérov, architektov a projektantov, ktorí musia zvažovať každý detail vplývajúci na energetické nároky projektu. V prvom rade je nutné zabezpečiť minimalizáciu tepelných strát. Vhodnejšie sú jednoduché tvary a menej členité obvodové múry, čím sa znižuje množstvo tepla unikajúceho cez steny. Samozrejmosťou je dôkladná izolácia a výber okien s nízkymi hodnotami súčiniteľa prestupu tepla.
Solárna architektúra
Celá budova je ďalej navrhovaná s ohľadom na okolité podmienky, prekážky, tieniace plochy či polohu vzhľadom na svetové strany a podobne. Zvykom sú veľké presklené plochy a zimné záhrady na južnej strane a naopak malé okná na strane severnej. Celý súbor pravidiel a odporúčaní by sa dal zhrnúť do pojmu pasívna alebo solárna architektúra. Tou sa stavba nulového domu musí bezpodmienečne riadiť a snahou je maximálne zužitkovanie potenciálu solárnej energie a pasívneho vykurovania z dopadajúceho slnečného svitu.
Vetranie
Ďalšou dôležitou súčasťou nulových domov je vetranie a výmena vzduchu. Otvorenie okien a vymenenie teplého vzduchu za studený je však prílišný luxus. Vetranie v nulových domoch je riadené. Vydýchaný vzduch vetraný z budovy von je pred odvetraním vháňaný do rekuperačného výmenníka. V ňom je teplo naakumulované vo vzduchu odovzdávané čerstvému vzduchu nasávanému z vonka. Tým sa vzduch pred vstupom do budovy predhrieva. Najúčinnejšie rekuperačné jednotky dokážu zužitkovať 90 % odpadového tepla z odvetrávaného vzduchu.
Vykurovanie a zabezpečenie teplej vody
Vykurovanie nulových domov mimo hlavnej vykurovacej sezóny by nemalo byť vôbec potrebné. Na zabezpečenie tepelného komfortu obyvateľov postačuje teplo naakumulované zo slnka, ďalej sa počíta s teplom vyprodukovaným bežnými domácimi spotrebičmi ako aj teplom, ktoré vyžarujú samotní obyvatelia. Pre zabezpečenie teplej vody sa používajú solárne kolektory alebo tepelné čerpadlá. Počas najchladnejších mesiacov môže byť vykurovanie zabezpečované rôznymi zdrojmi s prívlastkom ekologické. Najčastejšie sa jedná o kotly na biomasu, tepelné čerpadlá či fotovoltiku. Tieto zdroje sa používajú v rôznych kombináciách a systém ako celok je nastavený tak, aby bola jeho prevádzka energeticky najvýhodnejšia.
Náklady na stavbu
V minulosti pôsobil pojem nulový dom pre bežného človeka ako reálne nedosiahnuteľná méta. Ľudia sa báli nových a moderných riešení hlavne z dôvodu nálepky vyšších investičných nákladov. Dnes to však už nie je pravda. V reči čísel sa náklady na stavbu pasívnych či nulových domov pohybujú v mierne vyšších hodnotách v porovnaní s bežnými budovami.
Pri súčasných cenách energií sa návratnosť investície do nulového domu pohybuje v horizonte 15 rokov, so zvyšujúcimi cenami energií sa však bude táto hodnota výrazne skracovať. Súčasná legislatíva je navyše nastavená smerom, kedy v blízkej budúcnosti budú musieť všetky novostavby spĺňať prísne energetické kritériá a stavbe domov v pasívnom či nulovom štandarde sa nakoniec tak či tak nevyhneme.