Počas pandémie spotreba tepla v domácnostiach rastie – analytička radí ako ušetriť
V roku 2021 klesne cena tepla, ktoré je dodávané z teplární, v priemere o štyri percentá. Správny režim vykurovania a vhodné vetranie znamenajú ďalšie úspory pre domácnosť.
Vzhľadom na niekoľko týždňový lockdown na Slovensku rastie spotreba tepla v domácnostiach. Celkové obmedzenie pohybu, home office či dištančné vzdelávanie detí znamená, že ľudia sa väčšinou zdržiavajú doma.
To znamená pre veľa domácností vyššiu spotrebu tepelnej energie, hlavne v zimných mesiacoch. Eva Sadovská, analytička WOOD & Company priniesla päť tipov, ako by mohli domácnosti znížiť náklady na vykurovanie.
V roku 2021 klesne cena tepla
Zo svojich spotrebných výdavkov utráca priemerná slovenská domácnosť na teplo 2,6 %. No príjemné teplo v domácnosti nie je všade samozrejmosťou.
Najaktuálnejšie údaje Eurostatu ukázali, že takmer 8 % slovenských domácností si nemôže dovoliť vykurovať svoj byt alebo dom. „Situácia sa navyše za posledné roky zhoršila, nakoľko podiel takýchto domácností sa zvýšil z vyše 4 % v roku 2017,“ dodala E. Sadovská.
Viacero faktorov vplýva na výšku nákladov na teplo: počasie, koľko času trávia členovia domácnosti doma, aký majú prístup k efektívnemu vykurovaniu a taktiež aký majú zdroj tepla. Za uplynulé tri roky (2018 – 2020) si podľa Eurostatu domácnosti za teplo medziročne priplácali.
„Najviac sme zvýšenie cien pocítili v roku 2019, keď cena tepla medziročne vzrástla o 6,5 %. Naopak, vlani sme si za tepelnú energiu priplácali v priemere iba 0,4 %. Najvýraznejší pokles cien tepla, a to o – 5,3 % evidovali slovenské domácnosti v roku 2017,“ doplnila analytička.
Ceny tepla pôjdu v tomto roku 2021 dole. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) znížil dodávateľom, ktorí požiadali o zmenu ceny tepla od januára 2021, medziročne priemernú cenu tepla o – 4,2 %.
„To môže byť dobrá správa najmä pre tie domácnosti, ktoré počas tohtoročnej zimy trávia viac času doma. Vyššia spotreba tepla tak môže byť kompenzovaná nižšími cenami. V konečnom dôsledku môžu domácnosti pri vykurovaní či príprave teplej úžitkovej vody ušetriť desiatky eur,“ uviedla E. Sadovská.
5 zásad, ktoré pomôžu znížiť spotrebu tepla
1. Vykurujte len toľko, koľko je treba. Každý stupeň navyše, zvýši spotrebu o viac ako 5 %. V obývacej miestnosti a v spálni je odporúčané cez deň udržiavať teplotu 20 – 22 °C. V spálni a na chodbe stačí vykurovať na 18 °C.
2. Keď odchádzate z bytu alebo domu nevypínajte vykurovanie úplne. Vykúriť úplne vychladený byt je drahšie ako udržiavanie primeranej teploty.
3. Zabezpečiť aby okná a dvere dobre tesnili. Môžu pomôcť predokenné rolety alebo izolačné pásky.
4. Nezakrývajte radiátory. Zakrytý radiátor môže zvýšiť energiu na vykurovanie až o pätinu. Taktiež by nemal byť pred radiátorom nábytok ani veľké predmety, odporúčané sú kratšie závesy.
5. Vetranie by malo byť krátke a intenzívne. Postačujúce je vetrať 5 minút a viackrát denne.
Rastie aj podiel OZE – v štatistike
Mnohé domácnosti sa zaujímajú nielen o cenu, ale aj o to z akých zdrojov teplo pochádza.
Najaktuálnejšie údaje z Eurostatu hovoria o tom, že v roku 2019 sa zelená energia podieľala až 19,7 % na celkovej spotrebe tepla. „Na prvý pohľad tak ide o výrazný krok vpred, nakoľko v rokoch 2010 až 2018 tento podiel kolísal v rozpätí 7,8 až 10,8 %,“ pokračuje E. Sadovská.
Analytička tento nárast pripisuje tomu, že do OZE boli zarátané aj domy, ktoré vykurovali drevom alebo štiepkou. Toto považujú niektorí odborníci za neprijateľné riešenie, keďže sú to suroviny, ktoré produkujú množstvo emisií.
„Slovensko má pritom potenciál na to, aby zvýšilo podiel obnoviteľnej energie pri výrobe tepla či chladu aj „normálnou“ cestou. Okrem už teraz rozšírenej biomasy či bioplynu môže byť v nasledujúcich rokoch vhodnou možnosťou geotermálna energia,“ vysvetľuje E. Sadovská.
Analytička dáva za príklad Island, ktorý ma aj vďaka geotermálnej energii podiel OZE pri výrobe tepla a chladu na úrovni 80 %.
„Aj na Slovensku potenciál geotermálnej energie potvrdzujú zrealizované hydrogeologické merania a prieskumy. Využíva sa ale zatiaľ len na úrovni približne troch percent a teplo z tohto zdroja sa do centrálneho zásobovania dostáva len v štyroch lokalitách: Veľký Meder, Šaľa, Sereď a Galanta,“ pokračuje E. Sadovská.
Vo fáze príprav máme však aj ďalšie projekty, a to v lokalitách Žiar nad Hronom, Prešov či Kežmarok, potenciál existuje aj v prípade lokality Košice – Ďurkov.
„Ďalším v zahraničí preferovaným zdrojom na výrobu tepla je odpad. Pri takejto výrobe tepla v zariadení na energetické využitie odpadu totiž nesiahame na nové zdroje, ale naopak rozumne a ekologicky nakladáme so vzniknutým odpadom, ktorý nie je možné už inak materiálovo zhodnotiť a ktorý by zrejme skončil na skládke,“ doplnila E. Sadovská.
Tuto uviedla ako príklad Viedeň, kde je teplom z odpadu zásobovaných viac ako 200 000 domácností.
Zdroj: energie-portal.sk