Zasadnutie Rady EÚ: proces povoľovania projektov v oblasti OZE sa urýchli

Na mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ, ktoré sa konalo 24. novembra, ministri jednotlivých členských štátov EÚ rokovali o rozličných opatreniach v oblasti plynu a o povoľovacích procesoch projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Aké sú závery rokovania? To najdôležitejšie sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Čo sa odsúhlasilo v súvislosti s plynom

Ministri EÚ pre energetiku sa na zasadnutí dohodli na obsahu návrhu nového nariadenia Rady o ďalších dočasných núdzových opatreniach na obmedzenie vysokých cien energie a zlepšenie bezpečnosti dodávok. Má sa tým zlepšiť solidarita v prípade skutočnej núdzovej situácie a nedostatku dodávok plynu, zabezpečiť lepšia koordinácia spoločných nákupov plynu, obmedziť volatilita cien plynu a elektriny. Stanovia sa aj spoľahlivé referenčné hodnoty cien plynu.

Spoločný nákup plynu

Nové pravidlá, ktoré ministri prijali, umožnia členským štátom a energetickým spoločnostiam nakupovať plyn na svetových trhoch spoločne. Združovanie dopytu na úrovni EÚ pre štáty zabezpečí totiž podľa ministrov lepšiu vyjednávaciu pozíciu, pokiaľ ide o nákup plynu na svetových trhoch, ako aj zaistí, aby sa členské štáty v tomto procese pri ponukách navzájom nepredbiehali.

Čo to znamená v praxi? Plynárenské spoločnosti a spoločnosti, ktoré spotrebúvajú plyn v EÚ, predložia svoje potreby, čo sa týka dovozu plynu. EÚ si najme poskytovateľa služieb, ktorého úlohou bude vypočítať súhrnný dopyt a nájsť ponuky na svetových trhoch s cieľom uspokojiť celkový dopyt. Členské štáty budú od domácich podnikov vyžadovať, aby poskytovateľa služieb využívali na agregáciu dopytu po objeme plynu, ktorý zodpovedá aspoň 15 % ich príslušných povinností, pokiaľ ide o naplnenie zásobníkov plynu na rok 2023. Reálne ide o cca 13,5 miliardy metrov kubických plynu pre EÚ ako celok. Nad limit 15 % bude agregácia dobrovoľná, avšak bude založená na rovnakom mechanizme.

V druhej fáze sa plynárenské spoločnosti a spoločnosti, ktoré spotrebúvajú plyn, môžu rozhodnúť, že plyn budú nakupovať prostredníctvom platformy, a to buď jednotlivo, alebo v rámci konzorcia, od iných výrobcov alebo dodávateľov zemného plynu, ktorí uspokojili agregovaný dopyt.

Nové nariadenie zahŕňa aj ustanovenia, ktoré majú zvýšiť transparentnosť plánovaných a uzavretých verejných súťaží a nákupov dodávok plynu. Plynárenské firmy budú mať povinnosť vopred informovať Komisiu a členské štáty, ak plánujú kúpiť viac ako 5 TWh plynu ročne.

Ruského plynu sa spoločné nákupy týkať nebudú.

Referenčnú hodnotu pre ceny plynu vytvorí ACER

Vypracovaním novej cenovej referenčnej hodnoty, ktorá zabezpečí stabilné a predvídateľné stanovovanie cien pre transakcie s LNG, bola nariadením poverená Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER).  K dispozícii má byť najneskôr 31. marca 2023.

Ako dôvod Rada EÚ uviedla, že mnohé zmluvy o plyne v Európe sú indexované s väzbou na hlavnú európsku burzu plynu, virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility (TTF), ktorý už presne neodzrkadľuje cenu transakcií s LNG v EÚ. TTF pritom slúži ako hlavná referenčná hodnota na vymedzenie ceny plynu vo veľkoobchodných zmluvách, na základe ktorých sa zase vymedzujú ceny na maloobchodných trhoch.

Zavedený bude aj cenový limit pre transakcie uskutočnené v ten istý deň na TTF. Mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility zamedzí nadmerným pohybom cien počas obchodného dňa. To zabráni prudkému nárastu cien derivátov a ich prudkému poklesu nad hornú a dolnú hranicu koridoru pre obmedzenie prudkého vnútrodenného nárastu cien. Úlohou Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) bude pomáhať pri zavádzaní prerušovačov pre vnútrodenné obchodovanie s derivátmi. Mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility sa zriadi pre všetky komoditné deriváty týkajúce sa energie.

Otázka cenového stropu sa bude riešiť samostatne

Pôvodne návrh nariadenia obsahoval všeobecný rámec na zavedenie možného dočasného „trhového korekčného mechanizmu“. Jeho cieľom bolo obmedziť ceny plynu na TTF. Európska komisia však 22. novembra 2022 predložila vlastný návrh s konkrétnymi detailmi, pokiaľ ide o trhový korekčný mechanizmus, preto Rada EÚ  z tohto nariadenia vypustila ustanovenia týkajúce sa trhového korekčného mechanizmu a rozhodla sa túto otázku riešiť samostatne a uceleným spôsobom. Rada preskúma návrh trhového korekčného mechanizmu a bude sa usilovať o čo najskoršie dosiahnutie politickej dohody.

Minister hospodárstva Karol Hirman, účastník rokovania Rady EÚ, na margo cenového stropu uviedol:

„Čo bol problém a na čom sme sa nedohodli, ako som aj ja osobne očakával, boli podmienky pre zavedenia cenového stropu na zemný plyn, respektíve dynamického cenového koridoru. Preto sme sa dohodli, že sa opäť mimoriadne stretneme v prvej polovici decembra. Dovtedy sa experti z jednotlivých krajín majú snažiť dosiahnuť dohodu, ktorá bude akceptovateľná pre všetky krajiny EÚ.“ 

Dohodli ceny za „solidárny plyn“

Okrem vyššie spomenutého sa novým nariadením zavádzajú i ďalšie solidárne opatrenia v prípade nedostatku dodávok plynu, ktoré dopĺňajú existujúce pravidlá. Ako sa uvádza v tlačovej správe Rady EÚ: „Nové pravidlá umožňujú členským štátom znížiť spotrebu plynu u chránených odberateľov, ktorá nie je nevyhnutná (ako je vonkajšie vykurovanie alebo vykurovanie bytových bazénov v domácnostiach), s cieľom dodávať plyn pre základné služby a priemyselné odvetvia. Za každých okolností sa zabezpečí základná spotreba chránených odberateľov (ako je vnútorné vykurovanie domácností, škôl a nemocníc). Členské štáty budú môcť slobodne vymedziť, čo predstavuje spotrebu plynu, ktorá nie je nevyhnutná.“.

Novými pravidlami sa okrem toho rozširujú opatrenia, ktoré členským štátom umožňujú požiadať o solidaritu iné členské štáty, aj v prípadoch, keď nie sú schopné zabezpečiť kritické objemy plynu potrebné pre svoju elektrizačnú sústavu. Nariadením sa súčasne solidárne opatrenia rozširujú na členské štáty so zariadeniami LNG.

Čo sa týka ceny solidárneho plynu, Rada EÚ rozhodla, že tie členské štáty, ktoré využívajú solidaritu, pokryjú trhovú cenu plynu popri nákladoch na súdne alebo rozhodcovské konania a ďalších nepriamych nákladoch, a to vrátane náhrady finančných alebo iných škôd v dôsledku znižovania odberu u odberateľov za predpokladu, že neprekročia 100 % ceny plynu.

Čo sa odsúhlasilo v súvislosti s OZE

Nové dočasné pravidlá stanovujú maximálne lehoty na udeľovanie povolení pre solárne zariadenia, modernizáciu existujúcich zariadení na výrobu energie z OZE (repowering) a zavádzanie tepelných čerpadiel. Zavádza sa tiež domnienka prevažujúceho verejného záujmu pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

V prípade solárnych zariadení sa ministri dohodli, že postup udeľovania povolení nepresiahne tri mesiace, a že za určitých okolností budú projekty spojené so solárnymi zariadeniami vyňaté z požiadavky vykonať osobitné posúdenie vplyvov na životné prostredie. V tlačovej správe sa uvádza, že „inštalácii solárnych zariadení s výkonom do 50 kW, a to aj pre ľudí, ktorí vyrábajú energiu zo solárnych zdrojov pre vlastnú spotrebu, sa udelí tichý súhlas po jednom mesiaci od podania žiadosti, ak sa nevyskytnú žiadne otázky v súvislosti s bezpečnosťou, stabilitou a spoľahlivosťou siete.“.

Pri repoweringu sa ministri dohodli na maximálnej lehote šiestich mesiacov. Ak modernizácia povedie k zvýšeniu kapacity elektrárne až o 15 %, sieťové pripojenia musia byť povolené do troch mesiacov.

Čo sa týka tepelných čerpadiel, tu má platiť lehota jedného mesiaca v prípade inštalácie tepelných čerpadiel s výkonom nižším ako 50 MW a trojmesačná lehota v prípade tepelných čerpadiel na získavanie geotermálnej energie. Pre vybrané kategórie tepelných čerpadiel sa pripojenia do prenosovej alebo distribučnej sústavy povoľujú na základe oznámenia.

Okrem vyššie uvedeného sa Rada EÚ rozhodla, že:

• Čas, počas ktorého prebieha výstavba alebo modernizácia elektrární, ich pripojení do sústavy a súvisiacej potrebnej sieťovej infraštruktúry, by sa do týchto lehôt nemal započítavať.
• Členské štáty majú možnosť ďalej skrátiť lehoty na postup udeľovania povolení.
• Členským štátom poskytne možnosť uplatňovať pravidlá rýchlejšieho udeľovania povolení na prebiehajúce žiadosti o povolenie.
• Nariadenie bude mať platnosť 18 mesiacov, po ktorých uplynutí Komisia preskúma, či je vhodné jeho platnosť predĺžiť.

Zdroje: energie-portal.sk, consilium.europa.eu/sk/