Skladba a systémy podlahového vykurovania
Podlahové vykurovanie sa používa čoraz častejšie. Vzhľadom na lepšie výškové rozloženie teploty vzduchu vo vykurovanej miestnosti môže byť teplota vzduchu nižšia ako pri radiátorovom vykurovaní a dá sa ušetriť na palive, ktorého sa spotrebuje menej. Tepelná pohoda prostredia pritom zostáva rovnaká. Pomocou vykurovania sa môže teplo do vykurovanej miestnosti odvádzať dvoma spôsobmi: prúdením (konvekciou) alebo sálaním (radiáciou). V tomto článku sa budeme zaoberať sálavým podlahovým vykurovaním.
Charakteristika sálavého podlahového vykurovania
Sálavé podlahové vykurovanie je charakteristické tým, že od zdroja tepla sa ohreje najprv podlaha, od nej vzduch v miestnosti a až od neho nábytok a všetky predmety vo vykurovanej miestnosti. Teplo sa do podlahy dostáva buď z rúr s ohriatou vykurovacou vodou, alebo z elektrických vykurovacích káblov. Preto sa rozlišuje sálavé podlahové vykurovanie teplovodné a/alebo elektrické.
Pred realizáciou podlahového vykurovania sa odporúča výpočtom overiť, či výkon podlahového vykurovania pokryje tepelné straty objektu.
Výhody a nevýhody podlahového vykurovania
Rovnako ako všetky spôsoby vykurovania, aj podlahové má výhody a nevýhody.
Výhody:
- Vykurovacia sústava nezaberá úžitkový priestor miestnosti.
- Spotreba energie na vykurovanie je nižšia ako pri radiátorovom vykurovaní.
- Na ohrev vody do vykurovacích meandrov sa môžu použiť nízkoteplotné zdroje tepelnej energie (tepelné čerpadlá, kondenzačné kotly, kombinácia so solárnou tepelnou sústavou).
- Vo vykurovaných miestnostiach môže byť nižšia teplota vzduchu ako v prípade radiátorového vykurovania.
Nevýhody:
- Projekt podlahového vykurovania je náročnejší a musí byť realizovaný veľmi kvalitne.
- Je nutná bezchybná montáž, lebo následné opravy sú väčšinou spojené s nutnosťou búrať podlahu.
- Podlahová krytina musí veľmi dobre prepúšťať teplo.
- Nábytok by mal byť na nožičkách, aby sa teplo mohlo šíriť aj z priestoru pod ním.
Tepelná pohoda prostredia
Z hľadiska tepelnej pohody prostredia je podlahové vykurovanie oveľa lepšie ako radiátorové. Je to spôsobené lepším výškovým rozložením teploty vzduchu. Nad podlahou vo výške asi 10 cm je teplota pri podlahovom vykurovaní omnoho vyššia ako pri radiátorovom – nie je chladno od nôh.
Rozdelenie podlahového vykurovania
Podlahové vykurovanie je možné montovať rôznymi spôsobmi. Prehľad uvádza nasledujúca tabuľka.
Najčastejšie sa inštaluje podlahové vykurovanie teplovodné, montované mokrým spôsobom, potrubie sa vedie špirálovito, materiálom potrubia je plast, rúrky sú pevne zaliate v mazanine. Ďalší text tohto článku sa zaoberá práve týmto druhom podlahového vykurovania.
Odovzdávacia (vykurovacia) plocha
Veľkosť vykurovacej plochy podlahy musí byť taká, aby tepelný výkon zodpovedal tepelnej strate vykurovanej miestnosti. Plocha podlahového vykurovania zvyčajne zahŕňa celú plochu miestnosti. Vykurovacie rúrové meandre sa rozmiestňujú po podlahe všade okrem miest, kde sú trvalo umiestnené zariaďovacie a ďalšie predmety (napr. vaňa, vstavané skrine, sporák a pod.).
Opis skladby podlahového vykurovania
Skladba podlahového vykurovania na teplovodné a elektrické vykurovanie je takmer rovnaká. Pri elektrickom spôsobe vykurovania odpadá systémová doska. Namiesto rúrok sú v podlahe zabetónované odporové vykurovacie drôty, rohože alebo fólie, ktoré sa pripevňujú k doskám tepelnej izolácie.
Dilatačný pás. Pripevňuje sa po celom obvode miestnosti k stene a k ďalším zvislým konštrukciám. V prípade veľkých plôch podlahy sa vykurovacie plochy rozdeľujú na viac dilatačných celkov podľa projektovej dokumentácie. Účelom pásu je tlmenie šírenia krokového hluku (vibrácií) do susediacich konštrukcií stavby, vyrovnávanie objemových zmien pri zmene teploty, zamedzenie popraskania betónu a aj narušenie zvislých konštrukcií, stien, s ktorými by bola vzniknutá doska v kontakte.
Podlahová krytina (podlaha). Musí mať malý tepelný odpor, aby cez ňu prešlo čo najviac tepla do miestnosti. Najvhodnejšou podlahou je dlažba – má najlepšiu tepelnú vodivosť a na podlahové vykurovanie reaguje najrýchlejšie. Ďalej to môžu byť plávajúce podlahy (s certifikáciou pre podlahové vykurovanie – laminátové aj drevené plávajúce podlahy), koberce, tenké koberce, drevené parkety (s certifikátom pre podlahové vykurovanie), vinyl a linoleum (čo najtenšie a bez izolačnej vrstvy).
Betónová vrstva/anhydrit. Bežná výška betónu je od 4,5 cm nad rúrou, bežná výška anhydritu je od 3,5 cm. Inštaluje sa aj priamovýhrevné podlahové vykurovanie (sanačný systém), kde sa rúrky zalievajú samonivelačnou vrstvou.
Plastová rúrka. V rúrkach prúdi voda, od ktorej sa ohrieva betón/anhydrit a následne podlahová krytina. Rúrky na podlahové vykurovanie môžu byť z polyetylénu, polypropylénu, polybutylénu alebo medi. Najčastejšie sa inštalujú z materiálu zvaného PEX (polyetylén sieťovaný).
Systémová doska. Je jednou z možností uchytenia vykurovacích rúrok, aby sa nemohli voľne pohybovať. Dosky sú ľahké, vyrobené z polystyrénu, ľahko sa s nimi manipuluje a nadväzujú na seba zámkovým systémom spájania.
Tepelná izolácia. Bráni prenikaniu tepla do zeme. Teplo dopravované v rúrkach sa šíri hore a zohrieva betónovú vrstvu. Dosky tepelnej izolácie sa vyrábajú z extrudovaného polystyrénu.
Hydroizolácia. Bráni prenikaniu vlhkosti do stavebných konštrukcií domu. Kladie sa na rovnú betónovú dosku. Nesmie byť na žiadnom mieste pretrhnutá alebo inak poškodená.
Nosný betón. Je to vrstva betónovej mazaniny kladená na pôvodnú zeminu. Kvalita a výška betónovej vrstvy je daná projektom.
Systémy podlahového vykurovania
Systémov je viac, najpoužívanejšie sú nopové (so systémovou doskou), sponkovacie (príchytkové), lištové, rekonštrukčné (sanačné) a kombinované elektro-teplovodné. Používajú sa všetky uvedené systémy, no niektoré montážne firmy sa špecializujú len na jeden alebo dva druhy systémov v rámci zvýšenia produktivity práce.
Pri rekonštrukciách a inštaláciách s obmedzenou výškou sa používa systém nízkej stavebnej výšky. Doska z lisovaného polypropylénu je vybavená samolepiacou vrstvou a kladie sa na ošetrenú pevnú podlahu. Čím menší priemer rúry je možné použiť, tým menšia môže byť stavebná výška.
Elektro-teplovodné vykurovanie
Tento systém bol vyvinutý a osvedčil sa najskôr vo Švédsku a teraz sa uplatňuje postupne v celej Európe. Je to systém duálneho vykurovania pre celé domy aj pre jednotlivé miestnosti – kúpeľne, izby, kuchyne, chodby atď. Prvotné je teplovodné podlahové kúrenie. Účelom elektrického podlahového vykurovania je rýchle vyhriatie miestností pri poklese vonkajšej teploty v prechodnom období, teda na jar a na jeseň. Elektrické podlahové vykurovanie funguje aj samostatne, takže systém teplovodného podlahového vykurovania nemusí byť použitý v celom dome. Kedykoľvek v prípade potreby je možné prikúriť v každej miestnosti samostatne.
Kombinácia podlahového vykurovania
Možných kombinácií podlahového vykurovania je niekoľko. Zdrojom tepla môže byť kotol elektrický, plynový, na uhlie alebo na drevo. Ďalej je možné využívať ekologické zdroje tepla – tepelné čerpadlo alebo solárne kolektory. Súbežne s podlahovým vykurovaním môže byť v jednom dome používané aj radiátorové vykurovanie. Možností je ešte viac. Na tieto kombinácie však musí byť vypracovaný veľmi dobrý projekt.
Zhrnutie na záver
Podlahové vykurovanie sa zriaďuje čoraz častejšie, pretože výhody jeho používania prevažujú nad nevýhodami. Vzhľadom na lepšie výškové rozloženie teploty vzduchu vo vykurovanej miestnosti môže byť teplota vzduchu nižšia ako pri radiátorovom vykurovaní. To znamená, že sa môže ušetriť na palive, ktorého sa spotrebuje menej. Tepelná pohoda prostredia pritom zostáva rovnaká. Ďalšou významnou výhodou je možnosť využívať rôzne zdroje tepla a aj kombinácia podlahového a radiátorového vykurovania v rôznych miestnostiach súčasne.