Kvalita ovzdušia sa musí zlepšiť

Predstavitelia rezortov, ktoré sa najviac podieľajú na znečisťovaní ovzdušia, v apríli deklarovali Európskej komisii spoločný záväzok prevziať zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré prispejú k čistejšiemu ovzdušiu.

Envirorezort informoval, že „Slovensko bude presadzovať systémové opatrenia, ktorých cieľom je zlepšiť kvalitu ovzdušia a zdravia ľudí na Slovensku. Tento záväzok zástupcom Európskej komisie oznámili predstavitelia sektorových politík životného prostredia, dopravy, hospodárstva, poľnohospodárstva a zdravotníctva na tlačovej konferencii k čistejšiemu ovzdušiu. Podujatie je súčasťou Dialógu o čistom ovzduší – Clean Air Dialogue, ktorý zaviedla Európska komisia v súvislosti s otázkami nedostatočnej úrovne ochrany ovzdušia.“

Systémové zmeny na skvalitňovanie ovzdušia

Kvalita ovzdušia je jednou z najväčších environmentálnych výziev nielen v našej krajine. V záujme skvalitňovania ovzdušia envirorezort pracuje na systémových zmenách, a to napríklad podporou energetickej efektívnosti, vytváraním nízkoemisných zón, prípravou Národného programu znižovania emisií či novej Stratégie ochrany ovzdušia. Zlepšenie kvality ovzdušia je tiež jednou z priorít v programovom vyhlásení vlády a pripravovanej Envirostratégie 2030.

Hoci opatrenia, ktoré sa prijali v predchádzajúcich rokov, viedli k zlepšeniu situácie, stále pretrvávajú problémy s emisiami predovšetkým v oblasti dopravy a individuálneho vykurovania. Na rezervy v tomto smere upozorňuje aj Európska komisia. Znečistené ovzdušie totiž vplýva na zdravie obyvateľov, biodiverzivitu a ekonomiku krajiny.

Spolupráca rezortov

Zlepšenie kvality ovzdušia si vyžaduje komplexné riešenia, a teda spoluprácu dotknutých sektorov. Daniel Calleja, generálny riaditeľ pre životné prostredie v Európskej komisii, uviedol, že vyzval všetky ministerstvá, „aby pokračovali v čo najužšej súčinnosti a v súlade s politikami s úzkou väzbou na čistotu ovzdušia, ktoré sa zaoberajú napríklad riešením emisií z vykurovania, priemyslu, dopravy, ale aj vplyvom poľnohospodárstva. Národný program kontroly znečistenia ovzdušia je príležitosťou na vytvorenie udržateľného plánu, ktorý kombinuje hospodársky rast a znižovanie znečistenia ovzdušia.“

Zavedené opatrenia a informovanosť

Ministerstvo životného prostredia doposiaľ urobilo viacero opatrení. Napríklad implementovalo emisné limity pre veľké spaľovacie zariadenia, prijalo stratégiu pre prachové častice PM10 a do zákona o ovzduší presadilo povinnosť každé tri roky preskúmať programy na zlepšenie kvality ovzdušia. Tiež zaviedlo povinnosť informovať obyvateľov o smogovej situácii a spustilo webstránku Kúrenie v domácnostiach trochu inak, ktorá informuje verejnosť o možnostiach prechodu na menej znečisťujúce zdroje lokálneho vykurovania.

Budúcnosť skvalitňovania ovzdušia

Ako sa uvádza v tlačovej správe MŽP, zástupcovia jednotlivých rezortov chcú hľadať riešenia, ktoré pomôžu dosiahnuť zdravšie ovzdušie. „Nevyhnutné bude preto inovovať a investovať do čistejších technológií v priemysle či poľnohospodárstve, čistejšej dopravy a zároveň pri presadzovaní sektorových politík zohľadňovať požiadavky účinnejšej ochrany ovzdušia.“

Zopár čísel na záver

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ukončil nedávno kontrolu zameranú na plnenie záväzkov našej krajiny pri ochrane kvality ovzdušia s pomocou finančných prostriedkov vynaložených na tento účel. Úrad odhalil viaceré nedostatky, kvôli ktorým nám môžu zo strany EÚ hroziť sankcie. Závery zo slovenskej kontroly sú súčasťou spoločnej správy z medzinárodnej kontroly kvality ovzdušia, ktorej sa zúčastnilo pätnásť európskych krajín a Európsky dvor audítorov.

V štúdii spravovanej pre Európsku komisiu sa okrem iného uvádza, že znečistenie ovzdušia jemným prachom skracuje Európanom život v priemere o viac ako 8 mesiacov, Slovákom dokonca o viac ako 10 mesiacov. Z uvedeného dôvodu umiera v Európe predčasne asi 370-tisíc osôb ročne, na Slovensku sa toto číslo pohybuje pod hranicou 6-tisíc.

Ďalšie nelichotivé čísla:

• Takmer 1/3 obyvateľov európskych miest je vystavená vysokým koncentráciám prachových častíc PM, čo ovplyvňuje kvalitu a priemernú dĺžku života.
• Viac ako 12 % Slovákov je vystavených zvýšeným hladinám koncentrácie častíc PM2,5, najviac v OECD.
• Koncentrácia oxidu dusičitého je na Slovensku najhoršia v rámci celej EÚ.
• Koncentrácia prízemného ozónu v ovzduší je u nás tretia najhoršia.

Zdroje informácií: minzp.sk, nku.gov.sk, energie-portal.sk