V krajinách EÚ domácnostiam účty za energie už vzrástli. My zdraženie pocítime neskôr

Hoci v niektorých krajinách EÚ vzrástli domácnostiam účty za energie tento rok aj dvojnásobne, Slováci zatiaľ prudké zdraženie elektriny a plynu kvôli nastaveniu cenovej regulácie nepocítili.

Maximálne ceny elektriny, plynu a tepla pre domácnosti stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). K ich úprave dochádza vždy od začiatku kalendárneho roka. Vývoj na energetických trhoch tak slovenské domácnosti pocítia až od 1. januára 2023.

Analytička WOOD & Company Eva Sadovská sa vo svojej analýze pozrela na to, akú časť z rodinných rozpočtov ukrajujú energie na Slovensku a v iných krajinách EÚ.

Na energie míňame zo svojich rozpočtov najviac spomedzi krajín EÚ

Situácia na energetických trhoch znepokojuje aj slovenské domácnosti. Zatiaľ sa síce na koncových cenách neodzrkadlila, obavy domácností sú však podľa analytičky oprávnené, keďže energie tvoria z ich výdavkov dlhodobo najviac v rámci celej EÚ, a to okolo 10 %.

„Náklady na energie, teda elektrinu, plyn, teplo a ostatné palivá, ukrajujú Slovákom z rodinných rozpočtov 9,1 %. V rámci krajín EÚ ide o jednoznačne najvyšší podiel,“ uviedla E. Sadovská, pričom sa odvolala na údaje Eurostatu za rok 2020. „Nejde pritom o žiadny krátkodobý efekt, keďže tento podiel v prípade Slovenska každoročne kolíše okolo 10 %.“

„Hneď po nás míňajú na energie zo svojich rodinných rozpočtov najviac domácnosti z Poľska a Českej republiky s pomermi 7,9 % a 6,2 %. Nasledujú Slovinsko, Chorvátsko a Bulharsko s podielmi v rozpätí 5,4 % až 5,8 %. Priemerný údaj za celú európsku dvadsaťsedmičku hovorí o 4,3-percentnom podiele energií z celkovej spotreby domácností,“ uviedla E. Sadovská.

Elektrina, plyn či teplo najmenej zaťažujú rozpočty domácností z Malty, Portugalska a Luxemburska. Podiel energií na celkových výdavkoch domácností je tu nižší ako 3 %.

Regulácia cien energií pre domácnosti

Slovenské domácnosti počas posledných rokov zväčša zaznamenali u cien energií nárast. Ten nenastal len v roku 2021. Vtedy totiž došlo k ich zlacneniu kvôli nižším cenám na svetových trhoch, a to najmä počas prvého polroka 2020, ktorý bol ovplyvnený prvou vlnou pandémie.

Aktuálne však išli ceny hore. „V tomto roku sme svedkami výrazného zdražovania. Počas prvých troch kvartálov 2022 si slovenské domácnosti za energie priplatili medziročne viac o 15,7 %, konkrétne za plyn 19,9 %. Teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,9 %, elektrina o 11,7 %,“ uviedla analytička.

„Hoci hlavné slovo má ÚRSO, významný vplyv na cenotvorbu má vývoj cien energií na svetových burzách počas predchádzajúceho roka. Tohtoročný nárast cien energií pre domácnosti v SR o 15,7 % tak reflektuje vývoj na svetových burzách s energiami ešte počas roku 2021,“ objasnila E. Sadovská.

Vývoj na burzách v roku 2022, ktorý je ovplyvnený vojnovým konfliktom na Ukrajine, by sa mal premietnuť do cien energií pre slovenské domácnosti až v januári 2023.

Keďže v ostatných štátoch EÚ cenotvorba prebieha zväčša iným spôsobom ako u nás, tohtoročné výkyvy na burzách sa do cenníkov pre domácnosti premietajú už tento rok. Viaceré krajiny preto vykazujú výraznejší tohtoročný nárast cien energií. Najväčší nárast, približne dvojnásobný, pritom evidujú v Holandsku a Estónsku. Medziročne viac ako dvojtretinové zdraženie energií (za obdobie január až september 2022) sa dotklo domácností v Belgicku, v Litve, v Grécku či v Taliansku.

„Naopak, v susednom Maďarsku vykázali priemerný nárast cien energií o necelých 14 %. U našich južných susedov pritom ceny energií takpovediac stagnovali až do júla a k prudšiemu nárastu o vyše polovicu prišlo počas augusta a septembra 2022. V Poľsku sú energie drahšie o takmer 30 %, v Českej republike dokonca o takmer tretinu,“ upresnila E. Sadovská.

Energetická chudoba

Situácia jednotlivých slovenských domácností a ich schopnosť vysporiadať sa so zvýšenými cenami energií sa výrazne líši v závislosti od viacerých faktorov. „Energeticky najohrozenejšími sú osamelí seniori, jednorodičovské domácnosti či mnohočlenné rodiny,“ domnieva sa analytička.

V súvislosti so zvyšujúcimi sa nákladmi na energie sa čoraz viac skloňuje pojem „energetická chudoba“, ktorého definícia však v slovenskej legislatíve stále chýba. „Hoci jednotná metodika alebo univerzálna definícia tohto pojmu zatiaľ neexistuje, zvykne sa vysvetľovať výstižnou slovnou dilemou heat or eat (v preklade vykurovať alebo jesť),“ vysvetľuje E. Sadovská.

„Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia a ďalšie energie. Najčastejšími dôvodmi sú nielen nízke príjmy a vysoké ceny energií, ale aj neefektívny spôsob vykurovania či nedostatočná izolácia.“

Podľa analytičky sa dá energetická chudoba na Slovensku priblížiť aj prostredníctvom štyroch ukazovateľov EU SILC, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR a Eurostat. Konkrétne ide o mieru preťaženia nákladmi na bývanie (vyššie ako 40 % príjmov), nedoplatky na účtoch za energie, neschopnosť zabezpečiť primerané teplo a život v obydlí so zatekajúcou strechou či vlhkými stenami.

„Podľa týchto údajov sú energetickou chudobou najviac ohrození členovia jednorodičovských domácností, domácností seniorov a viacpočetných rodín. Dovedna ide o niekoľko stoviek tisíc obyvateľov Slovenska,“ uvádza E. Sadovská. Údaje Eurostatu podľa nej ukazujú, že v domácnostiach, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % príjmov, žije na Slovensku približne 178-tisíc obyvateľov. Nedoplatky na účtoch za energie má 283-tisíc ľudí a nedostatočne vykurované príbytky obýva zhruba 309-tisíc obyvateľov.

Zdroj: energie-portal.sk