Aký je potenciál strešnej fotovoltiky na Slovensku?
V súčasnosti je u nás inštalovaných 870 MW fotovoltických elektrární. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) sa pokúsila vyčísliť, akú časť celkovej spotreby elektriny na Slovensku by pokryli strešné fotovoltické panely, ak by boli na každej vhodnej budove.
V roku 2023 sa na Slovensku inštalovalo 267 MW fotovoltických systémov. Z toho 92 % predstavovali malé zdroje, umiestnené najmä na strechách domov a 8 % tvorili lokálne zdroje v podnikoch. Celkovo je v našej krajine inštalovaných 870 MW fotovoltických elektrární, potenciál je však výrazne vyšší.
Vhodných je až 2,4 milióna budov
SAPI pri určovaní potenciálu spolupracovala s rakúskou konzultačnou spoločnosťou Energiewerkstatt. Spočítali výmeru všetkých existujúcich budov, pričom vynechali dočasné, historické, pamiatkovo chránené alebo technické objekty. Rátali aj s disponibilnými parkovacími plochami vhodnými pre carport a inštaláciu panelov.
Zistilo sa, že vhodných je 2,4 milióna budov a zhruba 18 500 parkovísk. Najpočetnejšiu skupinu budov tvoria objekty s výmerou 50 až 500 štvorcových metrov, teda najmä rodinné domy. Budov s výmerou nad 10-tisíc m2 (sem sa radia logistické a priemyselné haly) je zhruba 800. Celková zastavaná plocha všetkých budov predstavuje 333 miliónov m2.
„Celkový energetický potenciál budov v podobe slnečného žiarenia predstavuje zhruba 400 TWh ročne. To, samozrejme, nie je skutočný potenciál, iba teoretické číslo,“ oboznámil o zisteniach riaditeľ SAPI Ján Karaba na konferencii Vykurovanie 2024. Rovnaký potenciál pri parkovacích plochách s výmerou 17 mil. m2 bol vyčíslený na zhruba 20 TWh ročne.
Vzhľadom na to, že množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia na budovy závisí od geografickej šírky, pričom rozdiel medzi severnými a južnými časťami Slovenska môže predstavovať až 30 %, územie bolo rozdelené do deviatich pásiem so spoločnou charakteristikou. Hodnota slnečnej radiácie sa v týchto pásmach pohybuje v rozmedzí od 1029 do 1315 kWh/m2/rok.
Potom sa určila využiteľnosť jednotlivých plôch. Tá sa pohybuje medzi 50 až 65 %. Dolná hranica je charakteristická pre domy s plochou strechou, hornú dosahujú domy so šikmou strechou. Následne bola stanovená vhodná orientácia a sklon panelov.
Pri fotovoltických inštaláciách sa uvažovalo s monofaciálnymi panelmi z monokryštalického kremíku s účinnosťou 21,5 %, štandardnými meničmi s účinnosťou 97,5 % a energetickými stratami, zahŕňajúcimi elektrické straty, degradáciu panelov a nečistoty, v celkovej hodnote 16 %.
Teoretický potenciál verzus skutočné využitie
Na záver sa určil teoretický inštalovaný výkon a množstvo vyrobenej elektriny na každej budove. Sumárny objem dosahuje 35,6 TWh elektriny ročne pri maximálnom výkone 37 GW. Pri parkoviskách potenciál vychádza na 0,9 TWh a výkon 865 MW.
„Vidíme, že ak by sa fotovoltika inštalovala všade, môže pokryť na bilančnej úrovni celú spotrebu Slovenska. Ide však o vyčíslenie teoretického potenciálu. Skutočné využitie je úplne inou otázkou, do ktorej bude potrebné započítať najmä investičné možnosti majiteľov nehnuteľností, obmedzené kapacity siete a taktiež schopnosť reálne a ekonomicky využiť vyrobenú elektrinu,“ ozrejmil J. Karaba. Vývoj fotovoltiky sa podľa neho uberá cestou inštalovania väčšiny zdrojov na strechách prevažne pre vlastnú spotrebu, čo pri správnom návrhu systému ponúka pomerne vysoký ekonomický zisk.
Zdroj: energie-portal.sk