Máme najnižší podiel OZE v celej EÚ. Čo môže za tento stav?
Podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v slovenskej elektroenergetike dosiahol necelých 20 %. To je najmenej zo všetkých štátov EÚ. Čo sa podpísalo pod to, že sa podiel OZE medziročne prepadol? Aká je situácia v iných štátoch?
OZE sa v druhom štvrťroku 2025 podieľali na celkovej výrobe elektriny v EÚ 54 percentami. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2024 (52,7 %) to predstavuje nárast o viac ako jeden percentuálny bod. Vyplýva to z najnovších dát za druhý kvartál 2025 (apríl až jún tohto roka), ktoré koncom septembra priniesol Eurostat. V prípade Slovenska sa však štatistika s priemerom EÚ zásadne rozchádza.
Podiel OZE v slovenskej elektroenergetike dosiahol necelých 20 %, čo bolo najmenej spomedzi štátov EÚ. V tomto ukazovateli zároveň Slovensko zaznamenalo najvýraznejší prepad: v druhom štvrťroku predošlého roka 2024 podiel OZE na výrobe elektriny na Slovensku predstavoval takmer 31 %. Vo väčšine ostatných krajín EÚ pritom podiel OZE medziročne stúpol. Podrobnejšie čísla za jednotlivé segmenty OZE ukazujú, že za pokles môže v prípade Slovenska jeden kľúčový faktor.
Ako sa zmenil podiel OZE na výrobe elektriny v štátoch EÚ v druhom štvrťroku 2025 oproti druhého štvrťroku 2024:
Nepriaznivé obdobie pre vodné elektrárne
Rozhodujúca časť elektrickej energie, ktorá vstupuje do štatistiky Eurostatu o OZE, sa u nás vyrába v hydroelektrárňach. Tie sú hneď po atómových elektrárňach druhým najväčším zdrojom na výrobu elektriny v krajine.
Výroba elektriny z OZE na Slovensku – porovnanie 2. štvrťroka 2024 a 2. štvrťroka 2025:
Rok 2024 bol vďaka priaznivým hydrologickým podmienkam pre vodné elektrárne veľmi dobrý. Tie sa podpísali napríklad pod to, že Gabčíkovo za celý vlaňajšok vyrobilo najviac elektriny za dekádu (2 564 GWh). A vzhľadom na to, že vyššiu výrobu minulý rok dosiahli aj ďalšie vodné zdroje v krajine, „potiahlo“ to aj celkovú štatistiku o OZE na Slovensku.
Čísla Eurostatu ukazujú, že vodné elektrárne na Slovensku od apríla do júna 2024 vyrobili celkovo 1 418 GWh energie. V rovnakom období tohto roka to bolo 838 GWh, teda medziročne o 41 % menej. Mohli za to najmä nižšie prietoky riek súvisiace so suchom, ktoré pretrvávalo počas celého prvého polroka. Zmenu priniesol až na dažde bohatší júl.
Ešte väčší pokles štatistika Eurostatu ukazuje po „očistení“ vodnej energie o prečerpávacie vodné elektrárne. Ak sa zohľadní „čistá“ výroba hydroelektrární, medziročný pokles v druhom kvartáli predstavoval až 50,1 %. Vodné elektrárne teda bez započítania prečerpávania tento rok vyrobili iba polovicu toho čo minulý rok.
Podiel ďalších zdrojov OZE
Do štatistík vstupuje aj výroba solárnych elektrární a biomasových zdrojov. Produkcia veterných elektrární je na Slovensku nepatrná a ďalšie formy OZE (napríklad geotermálne elektrárne) Slovensko v mixe zahrnutom do štatistiky nemá.
Malou mierou sa k poklesu podielu OZE pridala aj nižšia výroba elektriny z biomasy (303 GWh v tomto roku oproti vlaňajším 328 GWh). Opačným smerom na bilanciu pôsobila vyššia produkcia fotovoltických zdrojov pripojených do sústavy, ktorá poskočila o 20 % (z 244 na 293 GWh). To ale na vykompenzovanie prepadu z vodných a biomasových zdrojov nestačilo.
Súhrnný pokles podielu OZE v percentuálnom vyjadrení ešte viac zvýraznilo to, že celková výroba elektriny (vrátane jadrových elektrární a ďalších zdrojov) v krajine stúpla. Kým v druhom kvartáli 2024 sa na Slovensku vyrobilo dokopy 6 034 GWh, v tomto roku to bolo 6 219 GWh. Podiel OZE sa teda oproti vlaňajšku počítal oproti citeľne vyššiemu „základu.“
Celková skladba výroby elektriny na Slovensku v 2. kvartáli 2025:
Celková situácia v EÚ
Celkový podiel OZE v štátoch EÚ počas druhého kvartálu dosiahol 54 %. Pod medziročný nárast o viac ako jeden percentuálny bod sa podpísala najmä produkcia slnečných elektrární, ktoré v druhom štvrťroku 2025 vyrobili 122 317 GWh. To predstavovalo 19,9 % z celkového mixu výroby elektriny.
V porovnaní s druhým kvartálom 2024 stúpla produkcia fotovoltických zdrojov v EÚ zhruba o štvrtinu (+25,3 %) a posledný mesiac tohto štvrťroka prepisoval historické štatistiky.
Eurostat skonštatoval, že jún 2025 bol prvým mesiacom v histórii, v ktorom bola solárna energia (22,0 %) hlavným zdrojom vyrobenej elektriny v EÚ, pred jadrovou (21,6 %), veternou (15,8 %), vodnou energiou (14,1 %) a zemným plynom (13,8 %).
Skladba produkcie OZE sa oproti slovenskej štatistike výrazne líši. Väčšina elektriny vyrobenej z OZE v rámci celej EÚ pochádzala zo slnka (36,8 %). Ďalej nasledovali veterné elektrárne (29,5 %) a vodné elektrárne (26,0 %), menšiu časť tvorili biomasa (7,3 %) a geotermálna energia (0,4 %).
Stav vo vybraných krajinách EÚ
Najvyšší podiel OZE na čistej vyrobenej elektrine v druhom štvrťroku 2025 vykázalo Dánsko s 94,7 %, nasledované Lotyšskom (93,4 %), Rakúskom (91,8 %), Chorvátskom (89,5 %) a Portugalskom (85,6 %). Najnižšie podiely obnoviteľných zdrojov Eurostatu nahlásili Slovensko (19,9 %), Malta (21,2 %) a Česko (22,1 %).
Eurostat uviedol, že v 15 krajinách EÚ sa podiel obnoviteľných zdrojov energie na čistej výrobe elektriny v druhom štvrťroku 2025 zvýšil. Najväčší medziročný nárast bol zaznamenaný v Luxembursku (+13,5 percentuálneho bodu) a v Belgicku (+9,1 p.b.), v oboch prípadoch vďaka nárastu slnečnej energie.
Môžete si stiahnuť:
Zdroj: Energie-portal.sk