Nová legislatíva od Európskej komisie môže spôsobiť rast životných nákladov
V Európskej únii sa za posledných 30 rokov znížili emisie skleníkových plynov o 24 %. V nasledujúcich deviatich rokov by malo prísť k ďalšiemu poklesu o 31 %.
Tento týždeň boli predstavené Európskou komisou nové opatrenia, ktoré majú slúžiť na dosiahnutie cieľa, vytýčenom v minulom roku – zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030. “Dosiahnutie tohto zníženia v nasledujúcej dekáde je kľúčom k tomu, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete do roku 2050,” hovorí sa v stanovisku EK.
“Ekonomika založená na fosílnych palivách dosiahla svoje limity. Chceme zachovať zdravú planétu pre budúce generácie, rovnako tak pracovné miesta a rast, ktorý nepoškodzuje prírodu,” vysvetľuje opatrenia predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen.
Legislatívny balík, ktorý má názov “Fit for 55” sa vzťahuje na 12 oblastí. Ide o zväčšenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie aktuálneho systému EÚ na obchodovanie s emisiami, obšírnejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a vyššiu energetickú účinnosť.
Ďalšie návrhy Európskej komisie sú rýchlejšie zavádzanie druhov nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry a palív na ich podporu, zladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, kroky na zabránenie úniku uhlíka a prostriedky na chytanie a uskladňovanie uhlíka.
Klesnú emisie o 31 %?
Za posledných 30 rokov sa v Európskej únii znížili emisie skleníkových plynov o 24 %. Aby sa podarilo dosiahnuť cieľ, je potrebné v priebehu nasledujúcich deviatich rokov znížiť emisie o ďalších 31 %. Základom opatrení je úsilie povzbudiť spoločnosti, firmy a domácnosti vo využívaní zelených riešení a zanechanie fosílnych zdrojov.
V návrhu sa počíta s tým, že sa rozšíri systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) tiež aj na sektory vykurovania budov, leteckej a námornej dopravy.
Vyššiu energetickú hospodárnosť budov by mala zabezpečiť podmienka na renovácie minimálne 3 % verejných budov ročne. Aspoň 49 % energie z OZE by mali využívať všetky budovy do roku 2030. V rámci vykurovania a chladenia budov by sa mal podiel OZE zvyšovať tempom aspoň 1,1 % ročne.
Predstavy Bruselu sú také, že o necelých desať rokov by malo 40 % energie v EÚ pochádzať z OZE, pričom ciele sú určené pre dopravu, budovy, vykurovanie, chladenie a priemysel.
Riziko vyšších životných nákladov
Obavy zo zvýšenia životných nákladov spotrebiteľov vyvolávajú navrhované opatrenia, hlavne spoplatnenie uhlíka v doprave a vykurovaní. “Balík prichádza uprostred obrovskej sociálno-ekonomickej krízy. EÚ musí byť ešte opatrnejšia pri posudzovaní sociálnych dopadov,” vyjadril sa Manon Dufour z klimatického think-tanku E3G.
Taktiež aj organizácia European Climate Foundation ukázala na to, že zahrnutie budov a dopravy do ETS bude mať nevýznamný vplyv na emisie, ale zvýši to účty nízkopríjmových spotrebiteľov.
Predseda výboru pre životné prostredie v Európskom parlamente, Francúz Pascal Canfin, pokladá zahrnutie dopravy a budov do ETS za “obrovskú politickú chybu a samovraždu”. Myslí si, že najviac zasiahnutí budú obyvatelia regiónov so slabšie rozvinutou verejnou dopravou a ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť rekonštrukciu bývania.
Komisia by chcela kompenzovať zvýšenie nákladov novým sociálnym fondom v hodnote 72 miliárd eur, čo bude časť príjmov vybraných cez emisné povolenky v nových sektoroch. Podporené by mali byť domácnosti, ktoré budú najviac zasiahnuté “energetickou a dopravnou chudobou”.
Na autá so spaľovacím motorom čaká koniec
Jednou z častí balíka je už dlhšie avizovaná “uhlíková daň”. Importéri energeticky náročných výrobkov ako napr. hliník, oceľ alebo cement budú musieť uhradiť za emisie uvoľnené pri ich výrobe mimo EÚ.
Návrh obsahuje prvýkrát daň pre fosílne palivá v leteckej doprave, súčasne zavádza v tomto sektore nízkouhlíkovým palivám 10-ročné daňové prázdniny. V návrhu počítajú ďalej s tým, že sa zosúladí zdaňovanie energetických výrobkov v zmysle podpory “zelených” technológií a odstránením výnimiek a znížených sadzieb pre fosílne palivá.
Prechod na mobilitu s nulovými emisiami by malo urýchliť sprísnenie emisných noriem CO2 pre osobné aj úžitkové vozidlá. Do roku 2030 by sa mali znížiť o 55 % a do roku 2035 až o 100 %. V realite to znamená koniec predaja áut so spaľovacím motorom.
Nasledovať má rozvoj nabíjacích a čerpacích staníc pre automobily. Štáty EÚ budú musieť nainštalovať nabíjačky pre elektromobily každých 60 kilometrov a pre vodíkové vozidlá každých 150 kilometrov.
Navrhovaný legislatívny balík čaká na proces schvaľovania štátmi EÚ a aj Európskym parlamentom. Ten môže trvať aj dva roky.
Zdroj: energie-portal.sk