Koľko plynu spotrebujem, ak bývam v rodinnom dome

V prípade osobného auta spotreba benzínu či nafty závisí od použitej techniky, to jest, aký typ motora auto poháňa. Rovnako tak spotreba ovplyvňuje aj štýl jazdy. Vhodnou kombináciou modernej technológie a ekonomickej jazdy je možné spotrebu auta výrazne znížiť. 

Podobne je to aj v prípade spotreby zemného plynu v rodinnom dome. Kombináciou najmodernejších stavebných konštrukcií, modernej vykurovacej techniky a hospodárneho spôsobu vykurovania je možné spotrebu plynu výrazne znížiť, čím si zákonite znižujeme aj náklady na vykurovanie, ktoré tvoria viac ako 60 % celkového objemu spotrebovaných energií v domácnosti.

Čo ovplyvňuje výšku spotreby zemného plynu

Požiadavku použitia moderných stavebných konštrukcií a modernej vykurovacej techniky je možné ľahko splniť v prípade výstavby nového domu. Stačí len správne a starostlivo vypracovaný projekt, následne dobre zrealizovaná stavba a nízkoenergetický dom je na svete. V prípade rekonštrukcie je situácia o niečo zložitejšia. Moderné stavebné konštrukcie a technológie možno použiť len do tej miery, do akej nás rekonštrukcia domu pustí. Pri rekonštrukcii je napríklad veľmi ťažko zabezpečiť dodatočné zateplenia podlahy, rovnako tak zrealizovať napríklad podlahové vykurovanie. Avšak podrobne spracovaný projekt v prípade novostavby aj rekonštrukcie nám umožní v každom prípade dosiahnuť čo najlepšie technické riešenie, ktoré nám v konečnom dôsledku zabezpečí hospodárne a komfortné vykurovanie nášho rodinného domu.

Moderné konštrukcie minimalizujú tepelné straty, tak aby sa z domu strácalo čo najmenej tepla. Podrobnejšie o problematike tepelných strát sa môžete dočítať v článku „Tepelné straty v dome“. Pokiaľ ide o najmodernejšie technológie vykurovania, tak je jasné, že vykurovať plynom hospodárne je najmä záležitosťou moderných kondenzačných plynových kotlov v kombinácii so solárnym, prípadne fotovoltickým systémom. Teplo je odovzdávané do obytného priestoru cez nízkoteplotné vykurovacie systémy, ako je podlahové kúrenie, a to v kombinácii s pokročilou regulačnou technikou.

Na výšku spotreby zemného plynu nemálo vplýva tiež to, ako s plynom hospodárime. Prekurovanie miestností a vykurovanie priestorov, ktoré vykurované byť nemusia, je neekonomické a rovnako tak aj nezdravé. Treba sa držať zásady, že každé zvýšenie teploty v obytnej miestnosti len o 1 °C znamená približne až 6 % navýšenie nákladov na nákup energií. Preto, ak je to možné, tak je dobré v miestnostiach domu udržiavať odporúčané teploty: obývacia izba 20 – 22 °C, detská izba 20 – 22 °C,  spálňa 18 – 20 °C, kúpeľňa 22 – 24 °C, chodba 17 – 19 °C.

A ak sa tejto zásady budeme držať, tak spotreba zemného plynu v našom dome bude hneď o niečo lepšia.

Koľko plynu spotrebujem v rodinnom dome

Už vieme, že na spotrebu zemného plynu vplýva viacero faktorov, teraz sa pozrieme na to, koľko plynu približne spotrebujeme v rodinnom dome. Budeme pri tom pre jednoduchosť vychádzať z normovaných hodnôt ročnej spotreby energií v súlade s typovým rozdelením rodinných domov podľa zákona o energetickej certifikácii budov. Najprv však pre úplnosť uvedieme, ako sa dnes spotreba plynu uvádza.

Od roku 2008 sa na vyúčtovacích faktúrach stretávame s údajom kWh, ktorý nám hovorí o tom, koľko energie nám dodávateľ v spotrebovanom plyne dodal. V minulosti sme v prípade plynu vždy hovorili len o objeme plynu, ktorý sme v domácnosti v plynovom kotly spotrebovali. V praxi to znamená, že už neplatíme za objem plynu v metroch kubických (m³), ale za dodanú energiu. Pre vyjasnenie uvedieme, že 1 kWh zemného plynu je také množstvo, pri spálení ktorého dôjde k uvoľneniu 1 kWh tepelnej energie. Nameraný objem plynu si jednoducho prepočítame na kWh tak, že dodaný objem plynu v m³ vynásobíme orientačným koeficientom: 1 m³ = 10,555 kWh. Presný koeficient je však závislý od tlaku, teploty a spalného tepla, teda od kvality plynu. Presný koeficient sa dozvieme až z vyúčtovacej faktúry, ale nemala by sa zásadne líšiť od vyššie uvedeného orientačného koeficientu.

Teraz sa pozrieme na normované hodnoty ročnej spotreby energie v súlade s typovým rozdelením rodinných domov z pohľadu ich energetickej náročnosti:
1. dom z klasických materiálov = 100 – 250 kWh/m²,
2. energeticky úsporný dom = 50 – 80 kWh/m²,
3. nízkoenergetický dom = 15 – 50 kWh/m²,
4. energeticky pasívny dom = 5 – 15 kWh/m²,
5. energeticky nulový dom = 0 – 5 kWh/m²,
6. energeticky plusový dom = za rok vyprodukuje viac energie, ako spotrebuje.

Pre porovnanie zoberieme do úvahy len prvé tri kategórie, ktoré sú na Slovensku najrozšírenejšie a k nim uvedieme orientačnú spotrebu energie v kWh s prepočtom na objem spáleného plynu. Vo výpočte bol zohľadnený dom s rozlohou 100 m², so zarátaním dolnej hranice spotrebovanej energie na vykurovanie:

Orientačná spotreba plynu pre prvé tri typy domov je uvedená v tabuľke, avšak skutočná spotreba domu o rozlohe približne 100 m² sa môže pohybovať rôzne smerom nahor aj nadol v závislosti od mnohých faktorov, akými sú napríklad situovanie domu, dĺžka vykurovacej sezóny či vyššie spomínané faktory (tepelné straty, prekurovanie príbytkov a podobne). V spotrebe nie je započítaná spotreba plynu na ohrev teplej úžitkovej vody. Vzhľadom na dnešné zimy (juh západného Slovenska) sa spotreba plynu napr. pri nízkoenergetickom dome môže kľudne pohybovať pod úrovňou aj 600 m³.

Na záver už len skonštatujeme, že rekonštrukciou klasického staršieho domu je dnes možné takýto dom dostať na úroveň nízkoenergetického štandardu, čo môže v konečnom dôsledku priniesť úsporu až neuveriteľných 80 % nákladov. Investícia do znižovania tepelných strát sa určite oplatí, rovnako tak aj zdravé a hospodárne vykurovanie, ktoré môže priniesť ďalšie úspory nákladov na vykurovanie.