Desať najčastejších chýb pri vykurovaní

Teplo nie je len ľudská potreba. Predovšetkým v zime je to oveľa viac záruka príjemného pocitu a symbol bezpečia. Na to, aby sa dalo toto teplo vyrobiť, je nevyhnutné funkčné vykurovacie zariadenie. Pomocou tohto zariadenia sa dom vyhreje na požadovanú teplotu, čím sa v mnohých prípadoch až vtedy stane útulným. Pri vykurovaní však často dochádza k chybám, ktoré spôsobujú zbytočne vysoké náklady. Pritom sa im dá ľahko vyhnúť.

Desať najčastejších chýb pri vykurovaní domu či bytu

V závislosti od toho, ku ktorej chybe došlo, sú rozdiely aj v stratách komfortu a vo výške škôd. Aj náklady na odstránenie chyby sa líšia od prípadu k prípadu. Väčšina nepozorností, na ktoré poukazujeme v riadkoch nižšie, sa však dá odstrániť rýchlo a bez námahy.

1. chyba: Príliš vysoké teploty

Subjektívne pocity sa môžu líšiť. Aká vysoká by mala byť ideálna izbová teplota v každej miestnosti? Na to máme u nás normatívy. V kuchyni a spálni by podľa nich nemalo byť viac než 20 °C. Úplne postačuje 18 °C, pretože okrem radiátorov sú tam aj iné zdroje tepla, ako napríklad sporák alebo chladnička. O niečo teplejšie môže byť v detskej a obývacej izbe, ako aj v pracovni. Ani kúpeľňa nesmie vychladnúť, pretože sa rýchlo môže zvýšiť nebezpečenstvo tvorby plesní. Orientačné teploty sú v tomto prípade od 23 do 24 °C. Na optimálne teploty treba myslieť nielen kvôli komfortu, ale aj z ekonomického hľadiska. Platí totiž, že zvýšením teploty o 1 °C sa náklady na teplo zvýšia cca o 6 %.

Vedeli ste, že?
Vedci zistili, že najkvalitnejší spánok máme pri izbovej teplote 18 °C. Aj preto je dobré spálňu neprekurovať, ale radšej v nej udržiavať tento nižší teplotný stupeň.

2. chyba: Úplné vypnutie vykurovania

Jednou z najčastejších chýb pri vykurovaní je kompletné vypnutie zariadenia pri odchode z domu. V závislosti od vonkajšej teploty a dĺžky neprítomnosti sa pritom neochladí len zariadenie a nábytok, ale sčasti aj opláštenie budovy. Pokiaľ chcú majitelia domov znovu zohriať svoje bývanie na požadované teploty, vykurovacie zariadenie spotrebuje viac energie, než ušetrilo predtým počas odstavenia. Odporúča sa teda aj v čase našej neprítomnosti príbytky temperovať, resp. udržiavať v nich teplotu okolo 16 až 18 °C.

3. chyba: Krátke zahriatie

Ako sme už spomenuli vyššie, optimálna izbová teplota v kúpeľni sa pohybuje okolo 23 °C. V mnohých prípadoch sa však kúpeľňa často vôbec nevykuruje nepretržite, ale pred použitím sa len zahreje. Vzduch je potom síce príjemne teplý, no steny zostávajú naďalej studené a sú ideálnou živnou pôdou pre plesne.

4. chyba: Spoločné vykurovanie iných miestností

Nebezpečenstvo vzniku plesní hrozí aj pri takzvanej metóde vykurovania cez dvere. V tomto prípade sa vykuruje väčšinou len spoločenská miestnosť a otvoria sa dvere do susedných miestností. Týmto spôsobom v nich síce bude teplejšie, ale vzduch prúdiaci z vykurovanej miestnosti má zároveň vyššiu vlhkosť a to znovu zvyšuje nebezpečenstvo tvorby plesní v pasívne vykurovaných miestnostiach.

5. chyba: Zatarasenie vykurovacích telies, resp. radiátorov

Z dôvodu nedostatku miesta sa pred radiátormi často nachádza nábytok. Ten však bráni šíreniu tepla do prostredia. V niektorých prípadoch sú problémom zase závesy, ktoré sú príliš dlhé a do polovice alebo úplne radiátory zakrývajú. Teplo sčasti absorbujú, sčasti smerujú do okna či steny nad radiátorom a bránia jeho rovnomernému sálaniu do okolia, čo spôsobuje zbytočne vysoké náklady na vykurovanie.

Vedeli ste, že?
V prípade, že máte radiátor pod oknom, záclony siahajúce len po parapetnú dosku dokážu znížiť tepelné straty až o 10 %. Zastreté žalúzie dokonca až o 20 %, keďže takto bránia úniku tepla cez sklo.

6. chyba: Sušenie bielizne na radiátoroch

Aj keď spočiatku to znie lákavo, radiátory sú málokedy vhodné na sušenie čerstvo vypratej bielizne. Skôr sa tým výrazne zníži vykurovací výkon. Dochádza totiž k obmedzeniu prúdenia vzduchu a zabráni sa tomu, aby radiátor odvádzal teplo do okolia. Bolo preukázané, že ak sa radiátor prekryje do polovice vlhkou látkou, môže sa tým znížiť jeho výkon až o 50 %.

Ďalšou nevýhodou je vysoká vlhkosť vzduchu, ktorú vytvára bielizeň pri sušení. Relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti tým môže skokom narásť až o 30 % (ideálna vlhkosť vzduchu v byte je pritom cca od 40 do 55 %). To zas môže zvýšiť riziko tvorby plesní. Okrem toho sušenie bielizne na radiátore môže postupne viesť k znehodnoteniu radiátora koróziou.

7. chyba: Nesprávne vetranie

K správnemu vykurovaniu patrí aj správne vetranie. V nízkoenergetických novostavbách a rekonštruovaných starých budovách sa miestnosti už nemusia vetrať ručne, výmena vzduchu je totiž zabezpečená riadeným vetraním, resp. rekuperáciou. V nerekonštruovaných budovách je „ručný“ spôsob prívodu čerstvého vzduchu, naopak, neodmysliteľný. Častou chybou sú stále vyklopené okná. Namiesto požadovanej výmeny čerstvého vzduchu tak skôr uniká predtým zahriaty vzduch. Okrem toho môže vychladnúť murivo okolo okna.

Vedeli ste, že?
Vetrať by sa malo krátko, ale intenzívne. Najlepšie je vytvoriť prievan, prípadne vetrať nárazovo tak, že otvoríme okno dokorán na 5 až 10 minút. Pokiaľ sa v domácnosti zdržujeme celý deň, vetrať treba 3 až 4 razy za deň, v opačnom prípade 2 razy za deň – ráno a večer.

8. chyba: Príliš vysoké prívodné teploty

Kotol musí zohriať vykurovaciu vodu na určitú teplotu, aby obytný objekt dosiahol požadované izbové teploty. Táto vopred nastavená hodnota sa nazýva prívodná teplota a neustále kolíše. Všeobecne platí, že táto hodnota klesá so zvyšujúcou sa účinnosťou zariadenia a zvyšujúcimi sa vonkajšími teplotami. V niektorých prípadoch však táto hodnota zostáva vždy konštantná, pokiaľ nedôjde k manuálnemu zásahu. Vykurovacie zariadenie tak vyrobí viac tepla, než je potrebné. V takomto prípade je vykurovacie zariadenie väčšinou staršie než 20 rokov a ešte nemá regulačnú jednotku ovládanú v závislosti od vonkajšej teploty.

9. chyba: Príliš veľa vzduchu v potrubí

Vykurovacie zariadenie je uzatvorený systém, do ktorého sa nesmie dostať vzduch. Úplne sa však tomu nedá zabrániť a z toho dôvodu sa musí vykurovací systém v pravidelných intervaloch odvzdušňovať. Robí sa tak obvykle raz ročne, a to pred začatím vykurovacej sezóny, prípadne podľa potreby. To, že je vykurovacie teleso, resp. radiátor potrebné odvzdušniť, zvyknú prezrádzať najmä dva príznaky – klokotavý zvuk a nerovnaká teplota radiátora v jeho hornej a dolnej časti. Bez odvzdušnenia sa vykurovacia voda nevie rovnomerne rozdeliť a miestnosti zostanú rôzne teplé (alebo studené). S trochou technickej zdatnosti zvládne túto činnosť správne a rýchlo každý. Kto si na to netrúfne alebo sa chce vyhnúť prípadným chybám, môže tým poveriť aj inštalatéra.

10. chyba: Zastaraná technika

Zariadenie, ktoré je v prevádzke viac než 20 rokov, pracuje oveľa menej efektívne ako nové vykurovacie zariadenie. To platí aj pre termostaty, ktoré sa často vôbec nevymieňajú. Nový termostat s internetovým pripojením sa dá pritom rýchlo namontovať a od prvej minúty výrazne zvýši komfort ovládania. Pri správnom použití môže termostat znížiť aj vykurovacie náklady.