Druhy podláh na podlahové vykurovanie

Medzi veľkoplošné vykurovacie systémy je možné zaradiť stenové, stropné a podlahové vykurovanie. Pri podlahovom vykurovaní je prevažná časť systému inštalovaná v podlahe.

Podlahové vykurovanie odovzdáva teplo najmä sálaním, keď sa najskôr ohrievajú okolité povrchy, steny a predmety a následne vzduch. Sálavé systémy sa delia na teplovodné a elektrické. Do podlahy sú inštalované buď rúrky, alebo elektrické vykurovacie káble (rohože, fólie). V prípade priameho vykurovania sú rúrky alebo vykurovacie káble umiestnené tesne pod nášľapnou vrstvou podlahy. Najdôležitejšie je zabezpečiť čo najlepší prenos tepla z rúrok alebo elektrických vykurovacích káblov do vykurovanej miestnosti. Materiály, ktorými teplo prechádza, musia mať čo najvyšší súčiniteľ prechodu tepla alebo čo najmenší tepelný odpor.

Druhy podláh podľa výšky betónu

Podľa typu vykurovania sa líšia rôzne výšky betónovej vrstvy a dĺžka prehriatia betónu. Výška betónovej vrstvy závisí od toho, aký typ vykurovacieho systému chceme použiť. Čím väčšia výška, tým dlhšie trvá, kým sa betón zahreje a začne odovzdávať teplo do vykurovanej miestnosti.

Plošný výkon teplovodného podlahového vykurovania závisí od spôsobu realizácie podlahového vykurovania. Pri suchých inštaláciách (napr. z dôvodu maximálneho plošného zaťaženia) je plošný výkon spravidla nižší než pri mokrých inštaláciách (v betóne). Výkon ovplyvňuje aj teplota a prietok vykurovacej vody, typ podlahovej krytiny alebo rozstupy pokládky rúrok. Výkon navrhuje projektant tak, aby boli pokryté tepelné straty miestnosti.

Oneskorenie ohrevu predstavuje časový úsek, ktorý je potrebný na zohriatie vrstvy betónu na celej ploche podlahy, aby teplo prešlo nášľapnou vrstvou podlahy a začalo ohrievať okolité steny a predmety a následne vzduch v miestnosti. Pri priamovýhrevnom vykurovaní sú vykurovacie rúrky (alebo elektrické káble) pokryté tenkou vrstvou pružného tmelu. Účelom tejto vrstvy je vytvoriť rovný povrch, na ktorý sa položí nášľapná vrstva podlahy.

Nášľapná vrstva

Najvrchnejšia vrstva v skladbe podlahy sa nazýva nášľapná vrstva, pretože sa po nej chodí. Možností, po akej vrstve sa bude chodiť, je niekoľko. Pre všetky použité materiály však platí jedna zásada – teplo z podlahy musí prejsť cez nášľapnú vrstvu v čo najväčšom množstve.Preto nášľapnú vrstvu nemôže tvoriť vysoký alebo hrubý koberec, cez ktorý by prešlo len málo tepla. Teplota na povrchu podlahy by z hygienických dôvodov nemala v bežných obytných priestoroch prekročiť 29 °C (v kúpeľniach, bazénoch atď. môže byť teplota vyššia, rovnako ako teplota v okrajových priestoroch). To sa dá ľahko dosiahnuť použitím vhodného regulátora teploty.

Materiál, z ktorého je vyrobená nášľapná vrstva, by mal mať čo najvyšší súčiniteľ prestupu tepla alebo čo najnižší tepelný odpor. To sa zohľadňuje už pri projektovaní podlahového vykurovania, kde sa počíta s tepelným odporom nášľapnej vrstvy maximálne 0,15 m²K/W. Na podlahy s podlahovým vykurovaním sú vhodné keramické dlaždice, drevené materiály, laminátové plávajúce podlahy a ľahké koberce snízkym vlasom, k novinkám patria mozaikové kamenné koberce. Tepelné odpory podlahových krytín sú uvedené v tabuľke.

Drevené podlahy na podlahové vykurovanie

Veľmi pekné podlahy možno vytvoriť z drevených parkiet alebo dosiek. Podlahy z tohto materiálu sú o niečo náročnejšie na precíznosť vyhotovenia. Výsledný vzhľad však výrazne zlepší dizajn miestnosti. Pri drevených podlahách sa rozlišuje pokládka na podlahu s väčšou hrúbkou betónu alebo na renovovanú vykurovaciu podlahu s výškou približne 15 mm.

Parketové drevo môže obsahovať zvyškovú vlhkosť maximálne 10 %.Drevené podlahy sa kladú na betón pomocou lepiaceho systému alebo systému s úchytmi. Pri podlahách s hrúbkou dosiek do 14 mm sa parkety kladú priamo na lepiace pásy umiestnené na betóne. Podlahy s hrúbkou 20 alebo 22 mm sa môžu klásť buď rovnakým spôsobom, alebo na drevený rošt. Drevo je prírodný materiál a teplota a vlhkosť ho ovplyvňujú tak, že sa rozpína a zmršťuje viac ako napríklad keramická dlažba. Pohybu spôsobenému rozťažnosťou dreva vplyvom zvýšenej vlhkosti možno pomerne ľahko zabrániť. Na palubové dosky sa pripevní neoprénový pás, ktorý bezpečne zachytí mierny pohyb dosiek.

Textilná podlahová krytina

Textilné podlahové krytiny (koberce) sa môžu použiť len vtedy, keď je známy ich tepelný odpor. Koberce môžu byť voľne položené na betónový poter alebo prilepené na betón. V prípade lepenia sa nesmú používať lepidlá na báze bitúmenu. Koberec sa musí lepiť voľne po celej ploche, bez pnutia.

Kamenný koberec

Medzi novinky patrí kamenný koberec, ktorý má tepelný odpor porovnateľný s keramickou dlažbou. Pri pokládke sa podklad vždy najprv natrie penetračným náterom odporúčaným výrobcom kameniva. Na podkladovú „otvorenú“ štruktúru povrchu sa nanáša špeciálny trojzložkový gél, a to špecifickým gumovým hladidlom na epoxidy. Jeho spotreba sa líši podľa frakcie použitého kameniva. Odporúčaná frakcia kameniva (zrnitosť) sa dodáva v baleniach s hrúbkou 2 – 4 mm alebo 3 – 5 mm. Odhadovaná spotreba kameniva tejto zrnitosti je 1,25 kg/m². Konštrukcia sa potom uzavrie nanesením vybraného kameniva. Pokládka sa musí vykonávať s rovinnosťou približne 1 mm/m tak, aby výsledný povrch po utesnení mal rovnakú štruktúru a neboli na ňom viditeľné zliate miesta. Takto položené koberce sa udržiavajú zametaním alebo mokrým utieraním. Kobercové kamenivo je dostupné v mnohých farbách, v prírodných tónoch riečnych a mramorových kamienkov alebo v pôsobivých odtieňoch perleťových kamienkov.

Výrobcov vhodných materiálov a hotových výrobkov je veľké množstvo a mnohé dlažby a koberce sa dovážajú zo zahraničia. Pri nákupe je nutné pýtať sa v špecializovaných predajniach alebo si vopred zistiť potrebné informácie na internetových stránkach. Neodporúča sa nakupovať v hypermarketoch, kde nemajú k dispozícii vlastnosti výrobkov. Treba si zistiť, aký je tepelný odpor materiálu, čo v mnohých supermarketoch nie je možné.