Jednoduché vysvetlenie podlahového vykurovania

Podlahové vykurovanie funguje na princípe sálania. Prináša vám teda príjemný pocit tepla – podobne ako hrejivé slnečné lúče na jar – a aj rovnomerne vyhriatu miestnosť. Okrem toho je aj úsporné, keďže vykurovacie plochy sú veľké a vykurovacia voda môže mať nižšiu teplotu než v prípade radiátorov. Prečítajte si, ako podlahové kúrenie funguje a z akých komponentov sa skladá.

Ako funguje teplovodné podlahové kúrenie

Základom sú rúrky v podlahe, cez ktoré preteká vykurovacia voda. Tá odovzdáva teplo betónovému poteru. Z betónu potom teplo sála smerom nahor do miestnosti. Sálavé teplo ohrieva priamo ľudí a predmety, až potom vzduch.

Podlahové vykurovanie využíva na prenos tepla sálanie, pri ktorom máte pocit príjemného hrejivého tepla. Miestnosť teda vyhreje bez prúdenia vzduchu zapríčiňujúceho vírenie prachu a navyše vďaka veľkej vykurovacej ploche to urobí rovnomerne.

Nižšie náklady vďaka nízkym systémovým teplotám

Výhodou podlahového vykurovania oproti radiátorom sú aj nižšie náklady na vykurovanie. Vzhľadom na veľké vykurovacie plochy totiž „podlahovke“ stačí omnoho nižšia teplota vykurovacej vody. Tým sú nižšie aj tepelné straty. Navyše moderné vykurovacie zdroje, ako sú tepelné čerpadlá, solárne kolektory či plynové kondenzačné kotly, pracujú najúčinnejšie práve s nízkoteplotným podlahovým vykurovaním.

Elektrické či teplovodné – ktoré podlahové kúrenie je lepšie?
Okrem teplovodného existuje aj elektrické podlahové kúrenie. To využíva priame vykurovanie elektrinou pomocou vykurovacích rohoží, káblov alebo fólií. Oproti teplovodnej podlahovke však má vysoké prevádzkové náklady.

Konštrukcia podlahového vykurovania

Podlaha sa pri podlahovom vykurovaní skladá z týchto častí:

1. izolačná podkladová vrstva,
2. nosný systém na vykurovacie rúrky,
3. samotné vykurovacie rúrky,
4. vykurovací poter, ktorý slúži na rovnomerné rozloženie a akumuláciu tepla,
5. podlahová krytina.

Okrem toho existuje aj tzv. suché podlahové kúrenie. Používa sa v miestnostiach, kde nemôžete vyliať poter a inštalovať namokro (pozri nižšie bod 2 o systémových doskách).

Zapamätajte si:
Aby podlahovka fungovala 100 % efektívne a spoľahlivo, musí kúrenár dodržať postup montáže každej z týchto súčastí. Inštaláciu i návrh systému teda prenechajte na odborníkov.

1. Základom je kvalitná izolácia

Prvou vrstvou v konštrukcii podlahového vykurovania je izolácia. Tá zabraňuje tomu, aby teplo unikalo do iných priestorov. Polystyrén pod podlahové kúrenie alebo iný izolačný materiál je obvykle položený priamo na betónovej podlahe, spodnú vrstvu teda tvorí hydroizolačná fólia. Ak je pod miestnosťou nevykurovaný priestor (napríklad pivnica), môžete zaizolovať aj jeho strop.

2. Systémové dosky udržia pozíciu a tvar rúrok

Nad izolačnou vrstvou je uložený nosný systém podlahového vykurovania. Ten drží rúrky na mieste tak, aby mali optimálny tvar i rozstup (a tým rovnomerne vyžarovali teplo).

Existuje niekoľko typov upevnenia podlahového kúrenia:

Nopové dosky. Sú vyrobené z plastu, na povrchu majú množstvo výstupkov. Medzi ne inštalatér vtlačí rúrky, čím vytvorí požadovaný tvar potrubia. Inštalácia je jednoduchá a inštalatér ju zvládne sám.

Systém tacker. Tvoria ho ploché plastové dosky, rúrky sa prichytávajú na ľubovoľné miesto pomocou nastreľovacích sponiek. Inštalácia je rýchlejšia, je to však práca pre dvoch. Výhodou dosiek typu tacker je nižšia cena oproti nopovým.

Dosky so suchým zipsom. Rúrky sú ovinuté páskou so suchým zipsom, ktorým je potiahnutá aj podlaha. Pri inštalácii teda stačí rúrky pritlačiť k podlahe. Kladenie je veľmi rýchle, inštalatér naň nepotrebuje žiadne náradie.

Vodiace lišty. Používajú sa pri meandrovej inštalácii (pozri ďalej v texte). Rúrky inštalatér prichytáva vedľa seba do vodiacich líšt. Namiesto klasických systémových dosiek je tento systém tvorený sústavou dilatačných profilov a izolačných fólií.

Polystyrénové systémové dosky. Rúrky inštalatér ukladá do drážok, ktoré sú v doskách z expandovaného polystyrénu pripravené už vo výrobe. Vrchné vrstvy dosiek tvoria hliníkové profily, ktoré zabezpečujú lepšie rozloženie tepla. Ide o suché podlahové kúrenie inštalované bez poteru.

3. Vykurovacie rúrky

Rúrky podlahového vykurovania sú vyrobené z plastovo-hliníkových kompozitných materiálov. Vďaka tomu sú ohybné, no zároveň pevné a odolné voči chemickému pôsobeniu vody (zabraňujú prenikaniu kyslíka do nej).

Rúrky môžu byť uložené dvomi spôsobmi:

• Do špirály. Vykurovacia voda najprv putuje po špirále do stredu miestnosti. Odtiaľ sa vracia vratnou rúrkou po rovnakej trajektórii. Výsledkom je rovnomerná teplota od okrajov až po stred miestnosti. Tento zložitejší tvar je náročnejší na inštaláciu.
• Do meandrov. Vykurovacia voda putuje z jedného okraja miestnosti na druhý, kde sa oblúkom stáča späť na začiatok. Tam sa znovu stáča na druhý okraj atď. Ako voda putuje po meandroch z jednej strany miestnosti na druhú, ochladzuje sa. Teplota podlahy teda nie je taká rovnomerná ako pri inštalácii do špirály. Z toho dôvodu používajú kúrenári ukladanie do meandrov iba v miestnostiach s malou potrebou tepla.

Pri každom z tvarov je dôležitý aj rozstup rúrok. Ten totiž okrem teploty vody určuje, aké množstvo tepla odovzdá podlahové kúrenie do miestnosti.

4. Poter rozloží a akumuluje teplo

Poter na podlahové kúrenie nie je pevne spojený s objektom, keďže vplyvom teplotných zmien sa rozťahuje a zmršťuje. Okrem rozloženia záťaže či vyrovnania podlahy má pri podlahovom vykurovaní aj ďalšie funkcie.

Prijíma teplo z vykurovacích rúrok a rovnomerne ho rozkladá po celej miestnosti. Zároveň teplo akumuluje, takže ho do miestnosti odovzdáva ešte dlho po vypnutí vykurovania. Podlahové vykurovanie má teda určitú zotrvačnosť. Teplotné zmeny sú plynulé a komfortné. Na druhej strane vyhriatie studenej miestnosti trvá dlhší čas.

5. Podlaha: ideálne sú dlaždice, vhodné sú aj parkety

Nad typom podlahy sa zamyslite už počas projektovania vykurovacieho systému. Niektoré nevedú dobre teplo a pri rozťahovaní a zmršťovaní vplyvom tepla sa môžu poškodiť.

Najvhodnejšie sú dlaždice, keďže majú dobrú tepelnú vodivosť. Laminátové alebo drevené parkety kladú teplu vyšší odpor. Niektoré majú aj vyššiu tepelnú rozťažnosť a po zohriatí sa medzi nimi objavia medzery. Koberce sú skôr tepelný izolant a prenosu tepla bránia. Všetko záleží na konkrétnom type dreva, resp. materiálu a na spôsobe inštalácie podlahy.